V komornom prostredí bratislavského Pálffyho paláca bol šachový sviatok. Najskôr veľmajster Ľubomír Ftáčnik a medzinárodný majster Július Kozma pokrstili knihu Šachová Bratislava Jána Čomaja a Mikuláša Nevrlého. Ako pri tom povedal Ľ. Ftáčnik, nielen také mestá ako St. Petersburg, ale aj Bratislava formovali šachové dejiny. Bývalý majster Československa Július Kozma, ktorý pri krstení zastupoval inú veľkú postavu bratislavského šachu, Jána Šefca, si zasa zaspomínal na svoje prvé kroky na čierno-bielych poliach a na šachovú Bratislavu, ako ju poznal on.
Samotná kniha, ktorú vydal Albert Marenčin, je cenným príspevkom k zmapovaniu dejín šachovej Bratislavy, a zaoberá sa aj nie príliš jagavou súčasnosťou bratislavského šachu. Poprední šachisti z hlavného mesta sú teraz hviezdami ligových tímov v Rakúsku, Česku či Nemecku, čo má jednoduchý dôvod - v Bratislave na tento ušľachtilý šport chýbajú peniaze (dokonca aj Slovan prišiel o svoju hraciu miestnosť, ktorá bola svedkom nejednej slávnej ligovej bitky).
Kniha je veľmi cenná napriek tomu, že sa nevyhla niektorým nepresnostiam, a mnohé chybičky krásy sú dokonca celkom milé. Ako si všimol bratislavský šachista Jozef Soršák, na str. 124 má byť podľa autorov na fotke veľmajster Igor Štohl, v skutočnosti je to však o štyri roky starší medzinárodný majster Víťazoslav Priehoda, ktorý sa na Štohla neuveriteľne podobal. Sám veľmajster Štohl, v súčasnosti najlepší slovenský šachista, mal problémy s vlastnou identifikáciou, po chvíli pozerania do knihy však povedal: "Vtedy som ešte nenosil okuliare."
Ľubomír Ftáčnik a Regina Pokorná potom odohrali simultánky. Slovenská reprezentantka z desiatich partií vyhrala osem, jednu remizovala (s Ottom Havlíčkom), prehrala s Vladimírom Ďurďovičom. Ftáčnik z dvadsiatich partií povolil súperom po viac ako dvojhodinovom boji jedinú remízu, dosiahol ju Tibor Pobuda. Mohol byť spokojný, pretože veľmajster hral v dobrej forme a posunoval figúrky s takým elánom ako za mlada.
(ač)
