Zástierkou na vyberanie výpalného bývajú niekedy bezpečnostné služby či falošní poistní agenti.
ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
BRATISLAVA - Hoci je podnikanie na Slovensku po znížení daní a zjednodušení daňového systému lacnejšie, firmy stále dávajú miliardy korún na čierne výdavky.
Za "poistenie" platia výpalníkom a nezdráhajú sa ani uplácať, keď chcú lukratívne zákazky či informácie. Na druhej strane, nemálo peňazí míňajú aj na legálne činnosti, napríklad na vynútenie plnenia zmlúv.
Podľa prieskumu Svetovej banky slovenské firmy ročne na toto všetko minú od päť do sedem percent zo svojich celkových tržieb. Podobne je to aj s firmami v ostatných nových členských štátoch Európskej únie. Hoci Štatistický úrad ani Národná banka Slovenska nemajú pravidelné štatistiky o tom, koľko ročne utŕžia domáce firmy, podľa odhadov analytikov by mohlo ísť o 100 až 140 miliárd korún ročne. Desiatky miliárd z tejto sumy sú pritom nezdanené.
Zaúčtujú všetko
Podľa právnika Transparency International Slovensko Pavla Nechalu sa aj nelegálne výdavky dajú bez problémov ošetriť v účtovníctve. "Robí sa to napríklad zmluvami o sprostredkovateľskej alebo poradenskej činnosti," hovorí. Modelovým príkladom je stavebníctvo: Firma sa uchádza o zákazku na dodávku stavebných služieb, napríklad zateplenie budovy nejakého štátneho úradu. Do sídla uchádzača príde majiteľ ďalšej firmy, tentoraz sprostredkovateľskej a ponúkne, že im vybaví, aby boli v tendri úspešní. Vypýta si za to päť percent zo sumy, ktorú firma na zákazke zarobí. To je podľa Nechalu na Slovensku bežná prax.
"Stavebné firmy v skutočnosti sprostredkovateľa často nepotrebujú, ale bez neho by zákazku nedostali," povedal Nechala. Zaúčtovať sumu, ktorú faktúruje sprostredkovateľ, nie je problém. Okrem toho napríklad firmy úplatky zakrývajú aj v reprezentačných fondoch, alebo si ich jednoducho zúčtujú ako operačné náklady.
Black money, teda čierne peniaze, niekedy ani nie sú zdanené: vyšetrovatelia v Európe už odhalili niekoľko škandálov, keď akcionári z čistých ziskov svojich firiem vytvorili navonok neexistujúce čierne fondy. Z nich potom platili úplatky alebo aj radovánky dôležitých obchodných partnerov.
Úplatok bol donedávna v niektorých štátoch západnej Európy, napríklad v Nemecku dokonca daňovo uznateľným výdavkom. "Firmy ich poskytovali napríklad v Afrike, lebo inak by tam podnikať nemohli," hovorí ďalej Nechala.
Nové pravidlá OECD však nariaďujú, že členské štáty musia takéto ustanovenia čo najskôr zrušiť. Do účtovníctva sa dá ukryť aj výpalné. Jeho legalizácia prebieha prostredníctvom oficiálnych bezpečnostných agentúr. Ich prostredníctvom výpalníci poskytujú podnikateľom ochranu, hoci ju práve nepotrebujú. "Ponúknu službu s tým, že ak ju neprijme, jeho majetok bude ohrozený," uzatvára právnik Transparency International.
Drahé je aj dodržať zákon
Okrem čiernych peňazí však veľkú časť tržieb pohltia aj opatrenia za to, že konajú v medziach platných právnych noriem. Čím sú komplikovanejšie, tým viac času zaberie ich štúdium, viac peňazí ide na právnikov a účtovníkov. Čas treba aj na vybavovačky na úradoch pri získavaní rôznych licencií.
Náklady, ktoré firmy minú na dôsledné dodržiavanie zákona a vymáhanie práva, pritom nie sú Slovensku v medzinárodnom porovnaní najvyššie. V Brazílii napríklad pohltia v priemere až 16 percent z tržieb a v Tanzánii dokonca 26 percent. "Zlepšením podnikateľského prostredia, odbúraním zbytočnej administratívy, lepším fungovaním súdov by sa táto suma celkom iste dala u nás ešte znížiť," povedal ekonóm SAV Pavol Kárász. Ak by firmy ušetrené peniaze investovali, stúpli by im zisky a mohli by zamestnávať viac ľudí. "Dôležitejšie je, že by stúpla kvalita podnikateľského prostredia, čo by sa mohlo prejaviť na tvorbe pridanej hodnoty a raste zamestnanosti," doplnil Kárász.
