* Poklady ľudovej kultúry Slovenska predstavuje až do konca augusta rovnomenná výstava Slovenského národného múzea v Bratislave. Expozíciu z výberu ľudovej tvorivosti od 18. storočia po dnešok už od konca roka 1999 videli v Paríži, Ríme a bavorskom Oberschönenfelde. V tomto známom víkendovom centre Mníchova a Augsburgu videlo výstavu od júna do novembra minulého roka až 30-tisíc návštevníkov, uviedla na dnešnej tlačovej besede kurátorka výstavy Alžbeta Gazdíková. Z pôvodných približne 800 exponátov však bude z priestorových dôvodov v Bratislave prezentovaná len polovica. Ale ani to neuberie na kráse výstave, ktorej cieľom je predstaviť výrobky ľudovej tvorivosti a ich väzbu na život, konštatoval Ján Papco, poverený vedením SNM.
Spoločným znakom všetkých vystavených predmetov je, že v prvom rade slúžili ako nástroje či obradné predmety a ich estetická funkcia bola až druhoradá. Expozícia bude rozdelená na 12 častí, prvé štyri budú patriť najmä pracovným nástrojom. Časť Privítanie a pozvanie predstaví centrum života rodiny - stôl, predmety s ním spojené, obrazy a sošky svätcov - ochrancov rodiny, ktorí mali tradične čestné miesto v rohu nad stolom. Chýbať nebudú ani kríže. Ďalšie časti ponúknu nástroje na prácu na poli, pastierstvo, domácu výrobu a remeslá.
Autori výstavy nezabudli ani na významné medzníky v živote každého človeka - narodenie a krst, svadbu, Vianoce a jarné zvyky. Všetky sú spojené s osobitými tradíciami a neodmysliteľnými predmetmi či typickým odevom. Zaujímavým príkladom je svadba. Práve ju totiž sprevádzalo najviac rodinných obradov. Jej dôležitou súčasťou bola aj výmena darov medzi budúcimi manželmi pred sobášom. Prijatie daru bolo záväzkom a odmietnutie sa považovalo za ukončenie vzťahu. Samostatná časť patrí špecifickému fenoménu každej ľudovej kultúry - sviatočnému odevu. Na našom území vzniklo v minulosti 60 variantov kroja. Ten vypovedal o lokalite pôvodu svojho nositeľa, jeho profesii, náboženstve, veku, rodinnom stave, o jeho spoločenskej a etnickej príslušnosti. Výstava sa sústredí aj na ľudové umenie a duchovnú kultúru, špeciálne christianizáciu Slovenska, uctievanie Panny Márie a svätých. Záver expozície je venovaný súčasnej neprofesionálnej tvorbe, ktorá je dôkazom pokračovania tradícií slovenskej ľudovej kultúry.
* V piatok otvorili v bratislavskej galérii Priestor a v Českom centre výstavu diel českého výtvarníka Viktora Karlíka. Ako uviedla Sandra Karacsonyová z Českého centra, v galérii Priestor budú vystavené diela zo súborov Cyklus serigrafií, Staré plechy-překližky, Album Památník a v priestoroch Českého centra autorove linoryty zo súboru Linolea. Výstava potrvá do 25. marca.
Pražský rodák Viktor Karlík (1962) vyštudoval v rokoch 1978-1981 Strednú priemyselnú školu grafickú v Prahe, v rokoch 1981-1990 pracoval ako správca depozitu v Zbierke orientálneho umenia Národnej galérie, kde pôsobil aj ako reštaurátor. Vydával viacero samizdatových časopisov, v rokoch 1990-1991 pracoval pre týždenník Respekt. Okrem voľnej tvorby a redakčnej práce v časopise Revolver Revue sa zároveň venuje aj knižnej grafike. Usporiadal trinásť individuálnych výstav, participoval na deviatich kolektívnych prezentáciách a vydal dva grafické albumy.
* Výstavu obrazov svetoznámeho maliara Ľudovíta Fullu otvorili v Esterházyho paláci v Bratislave. Predstavuje najrozsiahlejšiu kolekciu umelcových diel za posledné dve desaťročia. Vernisáž sa uskutočnila pri príležitosti Fullových nedožitých stých narodenín, pričom majstrovské diela si prišla pozrieť i maliarova sestra Júlia Blažičková.
Súčasťou expozície sú i maľby, ktoré neboli na Slovensku vystavené takmer 40 rokov. Ich vlastníkmi sú viaceré české kultúrne inštitúcie a galérie. Prezentované diela sú komplexným prierezom Fullovej tvorby od konca 20. do konca 70. rokov.
Pri príležitosti významného jubilea tohto uznávaného umelca vyšiel aj špeciálny katalóg, ktorého autormi sú výtvarní kritici a odborníci, ako i pamätná minca, ktorú vydala Národná banka Slovenska.
BARDEJOV
Výstava Rómskej putovnej galérie je otvorená v Bardejove. Tvorba rómskych výtvarníkov z celého Slovenska bude v bardejovskom Kultúrnom centre predstavená pod názvom Maľujeme pre lásku - Čitranas perdal o kamiben - do 21. marca.
Rómska putovná galéria je dlhodobým projektom a v súčasnosti obsahuje 200 výtvarných diel - kresieb, olejomalieb, grafík a drevených plastík od 21 rómskych amatérskych výtvarníkov. Veľká časť z prác vznikla minulý rok na výtvarných dielňach v Lipovciach a vo Vyšných Ružbachoch. Lektormi dielní boli maliari Alexander Bohó, Miriam Tomašiaková, Juraj Kresila, Peter Kocák a sochár Dušan Pončák. Putovná galéria je putovná v pravom slova zmysle. Nemá domov, nemá priestor na uskladnenie nových diel, cestuje, aby mohla existovať.
Zámerom projektu je oživenie rómskeho výtvarného umenia na Slovensku. Putovná galéria chce podporiť zachovanie tradičných motívov v tvorbe rómskych umelcov. Jednou z iniciatív projektu Rómskej putovnej galérie je vytvorenie návrhu na pamätník rómskeho holokaustu.
Rómska putovná galéria predstavuje rómskych výtvarníkov od marca 2001. Doteraz navštívila Bratislavu, Košice, Rimavskú Sobotu, Banskú Bystricu, Sninu, Prešov a Kežmarok. Najmladšou autorkou je 19-ročná Ildikó Pálová z Rimavskej Soboty, najstarším umelcom je 63-ročný Jozef Lakatoš zo Selíc v okrese Šaľa. Vystavené budú aj diela nedávno zosnulého najznámejšieho rómskeho insitného maliara Aladára Kureja, ktorého práce sú aj v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Múzea rómskej kultúry v Brne a iných inštitúciách.
Rómsku putovnú galériu prezentuje občianske združenie Jekhetane - Spolu z Prešova, ktoré združuje redaktorov a spolupracovníkov celoslovenského periodika Romano nevo ľil - Rómsky nový list. Okrem vydavateľskej činnosti propaguje rómske osobnosti najmä z oblasti umenia s cieľom narušiť stereotyp negatívneho vnímania Rómov. Aktivitu občianskeho združenia Jekhetane a rómskych výtvarníkov podporili nadácie Karpatská nadácia Košice, OSF/NOS Bratislava a OSI Budapešť a rómski podnikatelia a milovníci umenia Jozef Patkaň a Jozef Chomanič.
