"Čisto teoreticky som mal aj ja letieť tým lietadlom. Štyri dni pred rotáciou som sa vrátil z dovolenky, tak som sa pýtal, prečo mám ísť jedenásteho, keď ešte aspoň týždeň tam môžem byť," spomína slobodník František Mihálik z Prešova, ktorý sa vrátil z misie v Kosove skôr a nesedel v lietadle, v ktorom zahynulo jeho 42 kolegov. "Ešte som nikdy nič nevyhral, ale v ten večer som vyhral 50 miliónov," myslí si dnes.
Aj Prešovčan Róbert Hamajdák chcel sedieť v lietadle, ktoré sa zrútilo. "Letel som do Kosova poslednou rotáciou a je zaužívané, že ak letíš posledný, posledný by si sa mal aj vracať. Prišli papiere, kto kedy odlieta, bol som sklamaný, že odlietam skôr," vraví. Rozkaz letieť iným lietadlom mu zachránil život.
Gabriel Koscelník z Prešova, ktorý bol vodičom veliteľa čaty, hovorí, že veliteľ sa vracal posledným prevozom, a pôvodne mal byť v lietadle aj on. "Bol som však škrtnutý a presunutý na skorší termín." Z jeho čaty bolo napokon v lietadle päť ľudí. Ako prežíval správy o nehode? "Necítil som nič. Vôbec nič, iba prázdnotu. Ťažko to definovať." Veliteľ prežil tiež, letel aj s časťou vojakov nákladným lietadlom.
František Gurčík zo Spišskej Novej Vsi sa vrátil domov po polročnej misii 11. januára. Krátko po tragédii v jeho byte stále zvonil telefón. "Volali nám príbuzní, známi. Chceli iba vedieť, či je manžel v poriadku," hovorí jeho manželka. MICHAL FRANK, ERIKA KARASOVÁ
