Svetovo uznávaný spisovateľ, možný kandidát na Nobelovú cenu, totiž ako jeden z mála Turkov verejne označil masaker arménskej menšiny za prvej svetovej vojny za genocídu. Turecké úrady ho preto obvinili z pošliapavania tureckej národnej hrdosti. V prípade odsúdenia by mu hrozili tri roky väzenia. Z Bruselu sa vzápätí začala ozývať ostrá kritika a obavy z plnej slobody prejavu v Turecku. Dodržiavanie základných práv a slobôd je samotným základom na to, aby kandidátska krajina do únie mohla vstúpiť.

Európsky komisár pre rozšíremie Olli Rehn včera správu z Istanbulu privítal ako "dobrú správu pre slobodu prejavu v Turecku". "Toto však nie je jediný prípad, keď je niekto v tejto krajine súdený za nenásilný názor. Niekoľko novinárov, spisovateľov a akademikov stojí pred podobnou hrozbou," upozornil Rehn.

Popredný europoslanec, britský liberál Andrew Duff včera vyzval Ankaru na zmenu ústavy a zákonov tak, aby o výkone slobody prejavu neboli pochybnosti. "Ak sa má Turecko stať členom Európskej únie, musí politická a intelektuálna sloboda kvitnúť pod vládou demokraticky vytvoreného práva," uviedol Duff.

Stíhanie spisovateľa nie je zďaleka jedinou prekážkou na ceste Turecka do únie.

Brusel okrem iného žiada Ankaru, aby oficiálne uznala jednu z členských krajín - Cyprus. To by v praxi znamenalo, že v tureckých prístavoch budú môcť kotviť cyperské lode a na tureckých letiskách pristávať cyperské lietadlá. Ankara zatiaľ nič také neumožnila.

Pre veľkú časť Turkov sú udalosti roku 1914 rovnako citlivé ako turecká invázia na Cyprus o šesťdesiat rokov neskôr. "Všetci nás súdia, ale väčšinou nie na základe faktov, ale domnienok," hovorí turecký právnik pôsobiaci v Bruseli Hakan Hanli. Oficiálna turecká verzia je, že Arméni umierali v rámci vojnového konfliktu, keď i mnoho Turkov prišlo o život.

Dvadsaťpäťročná Arménka Arlet Polatová žijúca v Istanbule bez zaváhania hovorí: "Isteže to bola genocída, tí ľudia sa po tisícoch nevyparili. Turkov však nikdy nepresvedčíte o opaku," hovorí.

Johanna Grohová, Brusel