Pracovníci Záchrannej služby Košice sa o nešťastí dozvedeli okolo pol deviatej večer. O 15 minút vyrazili k hranici štyri sanitky, z nich tri s lekárom. Chvíľu márne čakali na príchod ďalších zložiek, potom tri vyrazili s maďarskými pohraničníkmi za hranice. Jedna ostala pri hraniciach kvôli spojeniu. Hoci vzdušnou čiarou bolo miesto nešťastia od hranice iba asi päť kilometrov, po cestách to bolo asi 35 kilometrov, z toho osem po lesnej ceste. Kvôli neprístupnému terénu sa žiadna sanitka nedostala priamo k miestu havárie, slovenské však došli ďalej ako maďarské, pretože mali náhon všetkých štyroch kolies.
Šéflekár Leteckej záchrannej zdravotnej služby Air Transport Europe LADISLAV ŠIMÁK bol na mieste nešťastia ako prvý zdravotník.
Ako prebiehali prvé chvíle?
"Bol som na výjazde v Barci, keď sme dostali informáciu o páde lietadla. Okamžite som stiahol všetky sanitky do Maďarska a požiadal námestníka záchrannej služby o stiahnutie ďalších kolegov. Kontaktoval som aj operačné stredisko integrovaného záchranného systému, aby zariadili prechod cez hranicu a poslali ďalšie zložky. Čakali sme tam asi päť minút, potom sme šli za hranicu s pohraničníkmi."
Boli ste prvý z lekárov pri jedinom pasažierovi lietadla, ktorý prežil. Kde ste ho našli?
"Doviezli ho maďarskí požiarnici v prvom vozidle, ktoré sa vracalo z miesta havárie. Stretli sme sa asi štyri kilometre od nehody, kde sa už nedalo ísť sanitkami. Videl som, že na prednom sedadle sedí človek s obviazanou hlavou."
Čo hovoril?
"Bol som prvý človek, s ktorým sa vedel dohovoriť, lebo dovtedy boli pri nehode iba maďarskí pohraničníci, policajti a lekár miestnej župy. Dva-trikrát som sa ho niečo opýtal, odpovedal veľmi krátko."
Rozprával vám niečo o nehode? Vedel, čo sa stalo?
"Zaujímal ma len jeho zdravotný stav. Krvácal z ruky a sťažoval sa na bolesti v bruchu a hrudníku. To, že nemal vnútorné zranenia, je podľa mňa zázrak. Ako sa zachránil, sa vôbec nedá vysvetliť. Nebavili sme sa o príčinách havárie ani slovom. Bol veľmi ubolený, ale mal dobrý tlak, pulz, nemal nič vážne zlomené. Podchladený a vystresovaný reagoval pomalšie. V ľahkom oblečení bol najmenej dve hodiny na hrebeni hôr, v mraze. Vedel stáť na vlastných nohách. Povedal aspoň základné informácie."
Aké?
"Chcel som vedieť, či sú na mieste nehody ďalší zranení. Hovoril, že nikoho nevidel, ale počul krik. Bol minimálne po otrase mozgu, celý doudieraný, krvácal z viacerých rán. Bol som rád, že som dostal z neho aspoň niečo."
Išli ste hneď hore?
"Mali sme terénne auto, takže zraneného sme nechali Maďarom a išli hore hľadať ďalších zranených. Žiaľ, živých sme už nenašli."
Ako vyzeralo miesto nehody?
"Strašne. Rozsypané trosky, niektoré horeli, rozmetané kusy plechu, drevo, raždie, naštiepané povyvracané stromy, polámané konáre. Medzitým všade telá. Skontrolovali sme ich asi iba dvadsať, viac sme ich nenašli. Vyzeralo to ako pri každej leteckej nehode. Hrozne."
Autor: RICHARD FILIPKOJAROSLAVA GAJDOŠOVÁ
