Po páde talibanského režimu na jeseň roku 2001 sa začalo takmer súčasne odzbrojovanie obyvateľstva a vytváranie regulárnej národnej afganskej armády. Zatiaľ ani jednu z úloh nedoviedli do úspešného konca. Preto sa opakovane diskutuje o zmysle dodávok zbraní do Afganistanu.

Väčšina poľných veliteľov nechce rozpustiť svoje oddiely, ktoré vznikli ešte za vojny proti sovietskym okupačným vojskám, ani odovzdať zbrane, aj keď už zastaralé. Ambícia prezidenta Hamída Karzaja vybudovať modernú 70-tisícovú armádu zostáva zatiaľ len snom.

Základ výzbroje oficiálnej armády tvorí kedysi darovaná, neskôr ukoristená sovietska technika a zbrane, z ktorých viaceré sú už nefunkčné. Do minulého roku Rusko zadarmo dodávalo Kábulu niektoré použité náhradné dielce k zbraniam, ale tento rok túto pomoc zastavilo.

Pakistan minulý rok daroval Kábulu staršie dopravné lietadlo plné samopalov, mínometov a granátometov vrátane 11-tisíc mín a 750 granátov RPG-7. Medzitým sa pod dohľadom zahraničných inštruktorov budovaná armáda takmer rozpadla.

V januári 2004 afganské veliteľstvo oznámilo, že po roku snahy z 10-tisíc čerstvo vyškolených vojakov už 3-tisíc dezertovalo. Napriek tomu sa Kábul chváli tým, že má asi 20-tisíc vojakov. Podľa expertov ich je maximálne desaťtisíc.

Rozdali im aj darované zbrane z Albánska. Tirana na prosbu USA poslala do Kábulu 600 nových samopalov kalašnikov, mínomety a guľomety.

PETRA PROCHÁZKOVÁ

agentúra Epicentrum