Minister obrany Juraj Liška však hovorí o dare, ktorým pomôžeme "budovaniu afganskej národnej armády". Vláda to včera odobrila.
Účtovná hodnota zbraní a munície v množstve, ktoré by podľa informácií SME naplnilo zhruba štyri nákladné vlaky, je 455 miliónov korún. Ministerstvo odhaduje trhovú hodnotu asi na miliardu, ale tieto zbrane by na trhu predali len ťažko. Ich vývoz zaplatia Američania.
Afganská vláda má o zbrane záujem a sľubuje splniť našu podmienku, že ich dostanú len členovia oficiálnej armády, ktorá bojuje proti tamojším radikálom. Naši odborníci vyslovujú pochybnosti.
Analytik Ivo Samson si nie je istý, či sú "ozbrojené sily v Afganistane pod takou kontrolou, že sa dá vylúčiť presun zbraní do nesprávnych rúk". Ako príklad uviedol 80. roky, keď sa počas sovietskej invázie dostalo veľké množstvo ruských zbraní do rúk opozičných mudžahídov, ktoré získali od vtedajšej prosovietskej afganskej armády.
Riziko je "reálne" aj podľa politológa Jozefa Klavca, ktorý sa obáva, že by naše zbrane mohli miznúť už pri rozdeľovaní jednotlivým jednotkám.
Mohli by sa dokonca pašovať aj do susedných krajín, na ktoré je uvalené zbrojné embargo, ako Irán či Uzbekistan. Slovenská akcia sa mu preto "nezdá celkom rozumná" a navrhuje aspoň kontrolu odovzdávania zbraní "napríklad cez medzivládnu komisiu".
Staré črepy?
Sporná je aj použiteľnosť zbraní, hoci podľa ministerstva sú funkčné. Napríklad pištole vzor 52, používané československou armádou od 50. rokov, sú podľa obchodníka so zbraňami Petra Milatu "staré črepy, na ktoré nie sú náhradné dielce". Keby ich mal od vlády "odkúpiť" on, museli by mu vraj naopak zaplatiť za ich likvidáciu. "Je to ako kúpa starej funkčnej škodovky. Dokedy bude jazdiť a kto to bude opravovať?"
Podľa ministerstva obrany však samotní Afganci majú o takéto zbrane záujem.
Odborníci priznávajú istú hodnotu hlavne húfniciam D-30, ktoré sú síce vo výzbroji už od roku 1963, ale sú vraj pomerne spoľahlivé a presné. Aj tak ide skôr o muzeálne exponáty. Húfnica aj ďalší dar, pancierovka RPG-7, patria medzi exempláre vo vojenskom múzeu v Piešťanoch.
Iný expert na zbrane, ktorý nechcel byť menovaný, SME povedal, že by o tieto alebo podobné zbrane mohli mať záujem nielen krajiny ako Afganistan. Mohli by ich chcieť napríklad štáty, na ktoré je uvalené zbrojné embargo, ako napríklad Libéria alebo Kongo. Použiť by ich dokázali aj rôzne islamské a skupiny, miestne klany, alebo napríklad ľudia, ktorí stoja za drogovými obchodmi na strednom východe.
"Tieto skupiny by mohli mať záujem najmä o pištole, do ktorých ide štandardná munícia zo sovietskych čias. Tej je v tejto oblasti dostatok," myslí si.
Aj iní darujú zbrane
Podľa Samsona je samotné darovanie prebytočného vojenského materiálu bežnou praxou krajín, ktoré prezbrojujú svoje armády. Nemecko takto darovalo obrovské množstvo zbraní Turecku. Dar je podľa analytika "elegantným zbavením sa" nepotrebného materiálu. V Afganistane sa stále bojuje starými zbraňami, z ktorých časť pochádza ešte z bojov proti britským kolonizátorom, povedal. Z tohto pohľadu by mohli miestnej armáde pomôcť.
Podľa Samsona sa takýto typ pomoci dá zdôvodniť rezolúciou OSN, ktorá vyzvala svet, aby pomohol Afganistanu napríklad aj takto. Rezolúcia tak vlastne umožňuje aj "robenie smetiska z krajiny, ktorá je oficiálne vaším spojencom", myslí si.
Podľa politológa však ide o pomerne častý jav, ktorý sa netýka len Slovenska. Mnoho krajín totiž chudobnejším v rámci pomoci posiela málo kvalitné výrobky. "Aj potravinová pomoc zo strany OSN sa často obmedzuje na menej kvalitné obilie a potraviny. A aj Spojené štáty podporujú tretí svet tým, že neposielajú úplne špičkový tovar," vysvetlil Samson.
