, na ktorej si zvedavci mohli pozrieť jeho manželku, dve deti, parádne BMW a podľa fotografií vydedukovať jeho súčasnú adresu v austrálskej Canberre. Tam ho vraj Spolková spravodajská služba (BND) poslala za odmenu za jeho irackú misiu.
V Bagdade pôsobili pred a počas vojny dvaja agenti. Reinera M. označujú za šéfa tandemu. Na jeho nezvyčajnej webovej stránke, ktorá po niekoľkých dňoch z internetu zmizla, sa dalo vyčítať, že je "milý, zdvorilý, priateľský a ochotný". Myslel si to aj korešpondent magazínu Der Spiegel Bernhard Zand, ktorý oboch pánov spoznal dva týždne pred začiatkom vojny v Iraku na jar 2003. Novinári sa s nimi zoznámili na nemeckej ambasáde v Bagdade. Samozrejme, predstavení boli ako spolupracovníci ambasády, ktorí budú budovu počas konfliktu chrániť a dohliadať na ňu.
Tri dni pred prvým bombardovaním Bagdadu odprevadili kolónu s veľvyslancom a evakuovanými Nemcami na hranice mesta a vrátili sa späť. Budovu veľvyslanectva neochránili. To ani nebolo možné. Rovnako ako mnohé ďalšie diplomatické misie padla za obeť rabujúcim Bagdadčanom. Reiner M. a jeho kolega Volker H. prežili bombardovanie mesta na francúzskom veľvyslanectve, ktoré bolo lepšie zabezpečené.
Obaja muži boli skúsení a vycvičení agenti. Čo presne v Bagdade počas vojny robili, jasné stále nie je. Spolupracovali zrejme s americkými agentmi. Na rozdiel od Američanov nemali problém sa v Bagdade pohybovať a Američania zase radšej prijímali informácie od Nemcov ako od zaplatených Iračanov, ktorí neboli vždy dôveryhodní. Aké informácie to boli, na to je už niekoľko verzií. Jedna tvrdí, že Nemci mali na starosti objekty, ktoré mali byť pri bombardovaní ušetrené, ako nemocnice či školy. Druhá tvrdí, že naviedli Američanov na minimálne jeden cieľ, keď si mysleli, že je tam hľadaný Saddám Husajn.
S väčšou istotou dnes médiá opisujú iné detaily práce agentov: že vypili vínnu pivnicu na francúzskej ambasáde, že koniec vojny vítali streľbou zo svojich zbraní a na ruinách nemeckého veľvyslanectva potom ako praví vlastenci vztýčili nemeckú zástavu.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
