Naposledy hral v drese Pittsburghu FOTO - TASR
Pri oslave svojich Kristových rokov 5. mája Žigmund Pálffy na šampionáte vo Viedni povedal že nevníma čísla magicky. "Ale pokojne napíš, že často myslím na štyridsiatku. Hneď ako skončím s hokejom, zídem na lyžiach vážnu trať Super G. Nič iné, zjazd je pre mňa divočina, slalom zas priveľmi komplikovaný. Super G ma totálne opantal. Fantázia, rozkoš zo sklzu v akurátnej rýchlosti."
Žigo skončil nečakane skoro, ale nie nepripravený: "Našťastie, nestresuje ma, že by som nemal z čoho žiť. Možno si rok-dva oddýchnem, no potom by som chcel pri hokeji v nejakej pozícii zostať. Viem, že ma čaká ťažká zmena. Roky na to nadávaš, no zrazu zistíš, že ti to chýba. Dôsledky si viem predstaviť. Z nečinnosti oslabne svalový tonus, ktorý drží šľachy a kĺby. Keď sval ochabne, bolí celý človek. A nesmiem pribrať."
Magnet na hokejke
Pálffy mal hokejku s pukom zmagnetizovanú. Chvíľu akoby sa na korčuliach len viezol, vzápätí troma-štyrmi tempami ukáže protihráčom chrbát. Najcennejší však bol jeho vrodený inštinkt na góly.
Tréneri z celého sveta počas seminárov na majstrovstvách sveta len krútili hlavami. Nechápavo i pôžitkársky. Pri kúskoch slovenského hokejistu márne povzdychli, že v žiadnej odbornej publikácii nie je kapitola, ako vypestovať talent od Boha.
Skalický rodák sa vždy bavil hokejom. Na pár centimetroch ľadu sa bleskovou sťahovačkou zbavil jedného obrancu, druhého zhypnotizoval klamlivým myknutím bokov alebo ramien, chladnokrvne si počkal na pohyb brankára a zvolil jeden z mnohých spôsobov, ako mu zavesiť puk do siete.
Hodnota kombinácie jeho talentu a rokov driny bola v hokejovom priemysle NHL v jeho najlepších rokoch vyjadrená platom sedem a štvrť milióna dolárov ročne.
Nepriechodných dvadsaťtisíc
Úsmevne vyznieva spomienka na rok 1991, keď bol ešte v bývalej federálnej súťaži vyhodnotený za najlepšieho nováčika sezóny v drese Nitry. Cestou na slávnostné preberanie ceny do mestečka Slaný neďaleko Prahy osemnásťročný Žigo hútal, ako sa vyšmyknúť z pozornosti vtedajšieho trénera Litvínova Ivana Hlinku, ktorý veľmi dobre odhadol, aký potenciál sa skrýva v jeho hokejke. Pálffymu sa však na nevábny sever Čiech sťahovať nechcelo. Najmä, keď sa javilo ako neodvratné zahraničné pokračovanie jeho kariéry. "Už to mám, vynašiel sa. Zapýtam si plat dvadsaťtisíc korún mesačne a prejde ich to."
Nebohý tréner Hlinka si po vypočutí astronomickej sumy skutočne vypýtal čas na rozmyslenie a všetko odišlo do stratena. Tam niekde v Pálffyho živote nastala hranica medzi bezstarostnými rokmi "Čikiho" a profesionálnou kariérou "Ziggyho".
Čiki robil čevabčiči
Čiki mu hovorili skalickí kamaráti v okolí rodného paneláka neďaleko zimného štadióna. Ešte bližšie, pod oknami svojej detskej izby mal však futbalový. Čiki narábal s futbalovou loptou rovnako skvele ako s pukom. Popritom sa vyučil za kuchára. Výstupná skúška - čevabčiči.
V Los Angeles na zápasy Kings chodievali tisícky živých napodobenín Ziggyho s číslom 33 na drese. Pálffy bol proti tomu, aby postery s jeho podobou premávali po uliciach nalepené na autobusoch. "Masové kampane jednoducho nie sú podľa môjho gusta."
Nikdy však neodmietol účasť na charitatívnych akciách. "Je dojímavé sledovať, s akým nasadením proti nám bojujú postihnuté deti na vozíčkoch, keď hráme s nimi zápasy v telocvični."
Po zápase hviezd v Los Angeles 2002, kde hral Žigo spolu s Pavlom Demitrom a medzi budúcimi hviezdami bol aj Marián Gáborík, sa v tamojších novinách objavilo viac článkov, ktoré vyzdvihovalo Pálffyho pomoc pri adaptácii Európanov v NHL.
"Nevnímam to ako nejakú zvláštnu zásluhu. Motív bol zrejmý. Nikdy nezabudnem na skúsenosť, keď som sa po svojom príchode do zámoria v tíme New York Islanders ocitol bez znalosti jazyka bezradný. Po niekoľkých mesiacoch som sa vrátil domov. Nebola to však vina NHL, išlo o obojstranné nepochopenie prameniace z jazykovej bariéry a neznalosti odlišných pomerov."
Višňovský by bez Pálffyho nebol, kde je
V hokejovo zrelom veku prišiel do Kings aj obranca Ľubomír Višňovský. "Bez Žiga by som tu bol stratený. Najdôležitejšia bola jeho pomoc na začiatku, keď ma vzal bývať k nemu. Možno Žigo vyzerá pre niekoho navonok neprístupný, ale má zdravé dobrácke jadro. Neviem, kde by som bol bez neho dnes," hovorí Višňa, ktorý prišiel hrať naposledy do Viedne najmä kvôli Žigovi.
