FOTO - ARCHÍV

James Watt sa vypracoval z remeselníka na jedného z významných mužov histórie. Tým, že zdokonalil Newcomenov parný stroj, stal sa symbolom obdobia, ktoré si žiadalo viac energie. Svet na neho nezabudol, jeho meno nesie od roku 1882 jednotka výkonu. Narodil sa pred 270 rokmi, 19. januára 1736, v škótskom skalnatom mestečku Greenocku na rieke Clyde.

Pretože mal slabé zdravie, obecnú školu ukončil až ako pätnásťročný. Na dva roky, ktoré tam strávil, nespomínal rád. Oveľa lepšie sa cítil v obchode svojho otca, kde predávali lodné súčiastky. Bavilo ho rozmýšľať, ako fungujú a čím by sa dali vylepšiť. Preto v sedemnástich, po smrti matky, išiel do učenia k známemu londýnskemu majstrovi Morganovi, ktorý vyrábal presné matematické prístroje.

Watt zvládol remeslo za rok. To svedčilo o jeho veľmi šikovných rukách, súčasne mu však jeho zručnosť priniesla problémy doma. Glasgowská mestská rada mu nedovolila otvoriť mechanickú dielňu napriek tomu, že Watt bol jediným škótskym remeselníkom s takou náročnou špecializáciou. Dôvod bol iba formálny, lebo mladý remeselník nespĺňal podmienku povinného sedemročného učenia u majstra. Nemysliaca štátna byrokracia teda nie je vynálezom 20. storočia.

Našťastie, Watt sa zoznámil s profesorom Glasgowskej univerzity Josephom Blackom. Ten mu často a rád vysvetľoval záhady tepla a pary, a dovolil mu otvoriť si v univerzitných priestoroch malú dielňu. Po tom, čo Watt perfektne opravil poškodené ďalekohľady, získal titul univerzitného mechanika s právom slobodne pracovať na jej území. Na vtedajšie pomery to nebolo zlá kariéra, nič však nenasvedčovalo, že by James mal zasiahnuť do dejín priemyselnej revolúcie, ktorá sa práve začínala. Na pomoc teda musela prísť náhoda. Vlastne hneď dve.

V roku 1763 Watta poverili opravou školského modelu parného stroja. Vtedy tento zázrak ľudskej vynachádzavosti niesol meno vynálezcu Thomasa Newcomena. Zdanlivo jednoduchá oprava si však vyžiadala dôkladné štúdium vlastností pary. Watt pochopil, že technický zázrak, ktorý má pred sebou, je vlastne veľmi nedokonalý. Aby stroj fungoval, najskôr sa musel poriadne rozohriať, a keď sa voda začala variť, zasa ochladiť, aby prebehla kondenzácia pary. A takto to šlo pri každom náraze valca. Lenže čo s tým?

Po dvoch rokoch rozmýšľania a porád s vedcami sa osamotený mladý muž (mal vtedy 29) prechádzal v glasgowskom parku. A v tom mu napadlo, že nie je nevyhnutné veľkú časť pary stratiť jej ohrievaním a následným schladzovaním. Išlo by to inak: valec, keď sa zohreje, by mal zostať horúci stále, a para môže kondenzovať v inom zariadení, kde zasa bude stále chladno; stačí ich prepojiť. Bola to jedna z tých geniálne jednoduchých myšlienok, ktoré sa v mozgu zrodia ako blesk, aby zmenili dejiny. Wattovo osvietenie dodnes pripomína kamenná doska v parku, ktorá konštatuje, že v roku 1765 sa na tomto mieste začala skutočná priemyselná revolúcia.

Watt zostrojil prvý model svojho stroja v tom istom roku, o štyri roky ho dokončil a získal patent. Pretože však nemal dosť peňazí, presťahoval sa do priemyselného Birminghamu, kde sa spojil s podnikateľom M. Boultonom. Geniálny vynálezca a odvážny obchodník spolu vytvorili veľmi úspešnú dvojicu. Prvé dva stroje boli na svete v roku 1776, jeden slúžil na odvodňovanie uhoľnej bane, druhý na pohon vysokej pece.

Potom Watt svojho predchodcu rýchlo "prevalcoval". Zatiaľ čo ešte v roku 1778 pracovalo v cínovej bani v Cornwalle viac ako 70 Newcomenových strojov, o dvanásť rokov tam zostal jediný. Všetky ostatné nahradili Watt a Boulton, ktorých stroje mali v porovnaní s Newcomenovými o dve tretiny nižšiu spotrebu paliva, boli rýchlejšie a bezpečnejšie.

Watt svoj stroj ďalej zdokonaľoval, a keď v roku 1800 odchádzal do dôchodku, bol nielen veľmi bohatým človekom, ale aj členom londýnskej Kráľovskej spoločnosti, ktorá združuje najlepšie vedecké mozgy. Zomrel v roku 1819 v Heathfielde.

Zajtra - Prvá digitálna fotografia