BRATISLAVA – Národná banka Slovenska preferuje rýchly variant vstupu Slovenska do Európskej menovej únie, čiže približne do dvoch alebo troch rokov po vstupe do Európskej únie. Podobný postoj už jasne zaujalo aj Poľsko a Maďarsko, Česká republika je v týchto diskusiách zdržanlivejšia. Slovenská centrálna banka sa domnieva, že pozitívne efekty, ktoré z takéhoto postupu pre Slovensko vyplynú, sa nebudú vyvíjať aritmetickým, ale geometrickým radom.
Za najväčšiu výhodu rýchleho variantu centrálna banka považuje zánik kurzového rizika voči euru, čo znamená, že dvojité kurzové riziko voči euru a doláru, s ktorým musia slovenské podnikateľské subjekty kalkulovať, sa zmení len na riziko voči americkej mene.
Okrem toho zaniknú náklady na konverziu mien v rámci členských štátov budúcej rozšírenej eurozóny, zvýši sa stabilita menového prostredia, čo môže podmieniť aj zvýšený prílev priamych zahraničných investícií a tým aj transformáciu celej slovenskej ekonomiky.
Nezanedbateľnou výhodou je tiež kontrolný mechanizmus v rámci eurozóny, ktorý by mal zabezpečiť disciplínu verejného sektora, a zlepšiť tak kvalitu podnikateľského prostredia. Vyplýva to z prednášky viceguvernérky NBS Eleny Kohútikovej, ktorú prezentovala na stredajšom stretnutí Slovensko-rakúskej obchodnej komory v Bratislave.
Rýchly vstup do eurozóny však bude komplikovať nízka výkonnosť slovenskej ekonomiky, ktorá nedosahuje ani polovicu priemeru evidovaného v EÚ, meraného prostredníctvom HDP prepočítavaného cez paritu kúpnej sily. Situáciu Slovensku tiež sťažujú regulované ceny, ktoré je potrebné pred vstupom do eurozóny úplne liberalizovať. S tým súvisí ich rast.
„Určitou nevýhodou rýchleho vstupu do menovej únie je tiež rýchlejšie približovanie ceny práce na Slovensku európskym pomerom, čo môže skomplikovať našu konkurenčnú schopnosť z hľadiska exportu,“ varuje pred možnými rizikami Kohútiková.
Podľa nej v prípade prijatia pomalého variantu bude mať síce Slovensko možnosť viesť nezávislú menovú politiku a čas na priblíženie výkonnostných kritérií ekonomiky európskym štandardom, naďalej však bude musieť znášať kurzové riziko voči euru a výraznejšie odolávať vplyvom politických cyklov. (sita)
