„Pracoval som tu najskôr ako zamestnanec štátneho podniku Zdroj, neskôr u súkromníka. Majiteľ skrachoval, a tak som mal na výber – buď sa ocitnem na ulici, alebo sa pustím do podnikania. Skúsili sme to s kolegom. Nevedeli sme poriadne, do čoho ideme. Ale vedeli sme, ako to nechceme robiť,“ spomína 38-ročný Ján Homa.
„Ráno o tri štvrte na päť som už v obchode, odchádzam okolo siedmej večer, niekedy aj neskôr. Medzitým vybavujem objednávky, preberám tovar, vykosťujem a porciujem mäso, krájam údeniny, rokujem s dodávateľmi,“ vysvetľuje majiteľ mäsiarničky na okraji mesta.
Skôr ako rozbehol drobnú firmu, musel investovať. „Mäsiarstvo je odnepamäti odkázané na nôž, sekáč a klát. Nič sa na ňom nezmenilo a ani sa tak skoro nezmení. Je to drina. Mäsiara s nožom v ruke žiadna technika nenahradí. Investície sa týkajú skôr skvalitnenia služieb. Chladiace zariadenia a pulty, automatické váhy, elektronické pokladnice, priemyselná televízia, to všetko stojí nemalé peniaze. Dosť som investoval aj do interiéru.“
V predajni sa nové chladiace pulty prehýbajú pod voňavými dobrotami, údeninami, upraveným čerstvým mäsom zrelým do hrnca. Len zákazníka nevidno.
Ešte pred pár rokmi by sa ľudia za kus mäsa aj pobili. Za socializmu bol rozvoz dvakrát do týždňa, v stredu a v piatok. Vtedy stáli pred obchodom nekonečné rady. Na posledných sa v lepšom prípade ušli nevábne zvyšky. Pre známeho sa našla pod pultom aj sviečková.
„Máme okolo dvadsať dodávateľov z celej republiky. Denne dostávame čerstvý tovar. Snažíme sa, aby sortiment bol čo najširší, aby si zákazník mohol vybrať, kúpiť, na čo má chuť. Stačí mať peniaze. Tam je asi najväčší problém. Kúpna sila stále klesá. Záujem je skôr o lacnejší tovar, hydinu. Sviečkovicu objednávam len zriedka. Celkovo konzumácia mäsa z roka na rok klesá. Ľudia chcú zrejme zdravšie žiť,“ hovorí Ján Homa.
Aj medzi mäsiarmi konkurencia z roka na rok rastie. Nehovoriac o super a hypermarketoch, ktoré ničia majiteľov malých obchodíkov.
„Pravda je, že niekedy v akcii predávajú tovar za nižšie ceny, ako my nakupujeme. Ale keď si človek zráta veľký nákup, zistí, že veľa neušetril. Nie sme drahší. Je len otázkou času, kedy ľudia na to prídu. Navyše, dôchodca sa predsa nebude terigať pre desať dekov salámy do hypermarketu, ale príde k nám. A my ho s radosťou obslúžime.“
