Prirodzená múdrosť, životná skúsenosť a vrodená láskavosť sú základné charakteristiky veľkej obyčajnej ženy, ktorú deti oslovujú babička. "Šťastná to žena," hovorí o nej pani kňažná, ktorá ju prijíma vo svojom sídle a obdivuje jej vnútornú noblesu, s akou sa pohybuje po zámku, ale aj v prírode či v biednej chyži chudobných.
Je to úcta, čo má babička k ľuďom, prírode a životu všeobecne. Deťom, aj keď s určitou prísnosťou adôslednosťou, túto úctu vštepuje do života.

Babička spisovateľky Boženy Němcovej od svojho vzniku sprevádzala všetky generácie, pre ktoré bola literatúra zdrojom poznania, ale aj zážitku. Mladý človek sa učil cez knihu vnímať jemný a citlivý pohľad na svet, miestami samozrejme silne idealizovaný a rozprávkový, ale taký zostal v pamäti spisovateľky, a tak ho podala čitateľom. Šťastné detstvo, najmä zásluhou babičky, jej pomohlo v ďalšom osobnom i spisovateľskom živote prejsť všetkými tragédiami, ktoré ju sprevádzali. Bolo ich naozaj dosť. Návrat do detstva, ale aj vlastná tvorivosť a talent boli jej jedinou záchranou, aj zdrojom inšpirácie.

Němcová od svojho tajuplného pôvodu (pravdepodobne bola nemanželským dieťaťom kňažnej) cez výchovu na pomedzí zámku a podzámčia videla život panstva silne idealizovane. Taktiež jej vlastenectvo, podporované manželom, bolo trochu exaltované. Doba si však silné city vyžadovala.
Napriek prenasledovaniu (manžela obviňovali zo špionáže v prospech Ruska) navštevovala Slovensko, kde zbierala ľudové povesti a obyčaje a zapisovala si ich, aby ich mohla neskôr literárne využiť. Jej vzťahy so slovenskými umelcami sú známe, patril medzi nich Gustáv K. Zechenter-Laskomerský, ale obdivovala najmä divného Janka - Janka Kráľa.
Vzťahy boli viac než platonickým obdivom, ale doba jej neumožnila zmeniť svoj život alebo ich literárne využiť. V tých časoch nemohla a asi ani nechcela písať o erotike. Jej obraz v spoločnosti by utrpel. Zverila sa len svojim denníkom, ktoré uzreli svetlo sveta až v dvadsiatom storočí, a mnohí puritáni dodnes napádajú ich pravosť.
V tvorbe Němcová opisuje lásku ako vzťah čistulinký až neskutočne poetický, takmer výlučne netelesný. Jej Katuška, slovenská deva z poviedky Chyža pod horami, ktorá žije pod Ďumbierom, je bytosť priam éterická. Bohatý Bohuš Sokol v nej nachádza všetko, čo v unudenej malomeštiackej spoločnosti nenašiel. Prostotu a úprimnosť, ale najmä súdržnosť s rodinou a prírodou.

Jeho vzťah mestskú spoločnosť poburuje, ale krása vie neskutočne očariť. Vďaka Božene Němcovej vzniká česko-slovenský pár - ideálne stelesnenie dobrých vlastností oboch národov.

Moralita a vlastenectvo, ktoré odvádzali v literatúre spisovatelia 19. storočia boli povinnou a obrannou daňou v boji za uznanie literatúry ako vážnej životnej náplne, a jej dôležitého umeleckého a spoločenského poslania v súboji s meštiackym a ešte i šľachtickým snobizmom.
Pre Němcovú bola literatúra naozaj záštitou v biedach života a manželstva, po smrti syna a spoločenskej degradácii v Rakúsko-Uhorsku, ktoré nechcelo tolerovať prebúdzajúce sa národovectvo a sebauvedomovanie nižších vrstiev. Literatúra zastupovala aj vzdelávanie, a preto jej jazyk musel byť prístupný, aby nahradil odcudzený jazyk vládnucej triedy.
Literatúra nahrádzala komunikáciu a poznanie ako také. Pochopiť dobu je súčasťou prístupu ku knihám Boženy Nemcovej, jej hodnoty sú však nadčasové. Vzťah k druhej bytosti vyjadrený samozrejmou úctou, a takisto vzťah k prírode, nie sú hodnotami, ktoré by mal človek vyradiť kamsi do archívu alebo do zabudnutia.

Autor: ds