BRATISLAVA – Na Slovensku je približne 50 nebankových inštitúcií. Tých, ktoré by mohli spôsobiť vážnejšie problémy, je asi štrnásť a polícia ich podľa ministra vnútra Ivana Šimka sleduje.
Medzi nimi sú aj firmy AGW a Drukos, ktoré zavreli pobočky tento týždeň. Jej predstaviteľom polícia nemôže odobrať pasy, pretože sa zatiaľ nezačalo trestné stíhanie.
S plným nasadením pracuje podľa policajného viceprezidenta Jaroslava Spišiaka aj finančná polícia: „Za posledný mesiac sme o B.M.G. zadokumentovali viac ako za štyri roky dozadu.“ Akcie B.M.G. sú zaistené. Vyšetrovatelia skúmajú finančné toky týchto firiem. Veľa peňazí smerovalo údajne aj do takzvaných daňových rajov.
Finančná polícia predložila vyšetrovateľom do Košíc spis už v máji 2001, tí jej ho niekoľkokrát vrátili na doplnenie. Vina je teda aj na jej pleciach. Spišiak hovorí, že finančná polícia sa problému venovala ako neoprávnenému podnikaniu. „Mala sa na to pozerať z pohľadu podvodu, prípadne legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Úmysel podvodného konania mohol byť dokázaný, keby zadokumentovali celú obchodnú aktivitu firiem. Z toho by bolo zrejmé, že také vysoké výnosy nemôžu pochádzať z ničoho iného, len z vkladov ďalších klientov.“
Spišiak aj Šimko si kladú otázku, prečo polícia konala až vtedy, keď spoločnosti zavreli svoje pobočky a stihli odviesť určitú časť svojich peňazí.
Minister nevylúčil únik informácií zo strany polície, nepotvrdil však, či sa tým zaoberá inšpekcia: „Ak sa niečím zaoberá inšpekcia, dopredu o tom nehovoríme, aby sme neinformovali aj tých, ktorými sa zaoberá.“
Podľa informácií, ktoré nám potvrdili viaceré zdroje, existovalo prepojenie medzi riaditeľom finančnej polície Jozefom Stierankom a firmou Horizont. Stierankova švagriná je manželkou pána Immera, ktorý bol v minulosti riaditeľom časopisu Trhák, ktorý spadal pod Horizont. Stieranka na to pre SME reagoval slovami: „Je to smiešne, nebudem nad tým polemizovať.“
Vinu nesú podľa Šimka a Spišiaka aj médiá svojou masívnou kampaňou. Podľa ministra tu musia existovať orgány, ktoré mali posúdiť pravdivosť šotov.
Podnetom na spustenie krachu nebankových inštitúcií mohlo byť podľa ministra aj sprísnenie zákonov od prvého januára, ktoré nútili finančné inštitúcie, aby predkladali svoje finančné projekty: „Konatelia sa mohli rozhodnúť, že už s tým skončia.“
Minister hovorí, že spoločnosti nemali nikdy vzniknúť: „Náš právny poriadok neumožňoval dostatočnú kontrolu podnikateľského zámeru, ktorý má charakter pyramídovej hry.“
Občania svoj majetok už pravdepodobne neuvidia: „To, že je niekto potrestaný, asi nikomu nevráti peniaze, ale represia je tu na to, aby sa do budúcnosti vylúčilo takéto nezodpovedné konanie. V tejto chvíli nedokáže nikto povedať, koľko peňazí sa stratilo nenávratne a koľko sa bude dať vrátiť. Je to etapa, ktorou prechádzali aj iné postkomunistické krajiny, kde legislatíva ani nepočítala s možnosťou vzniku takéhoto podvodného podnikania,“ dodal minister.
