Zakladá novú stranu. Je tým členom vlády, ktorý má spolu s ministrom dopravy predložiť návrh na privatizáciu bratislavského a košického letiska. Ani on nemá pochybnosti o korektnom vyhodnotení ponúk privatizačnou komisiou. V súčasnosti robí personálne zmeny v orgánoch spoločností, kde má zastúpenie štát. Čelí obvineniam z napojenia na finančnú skupinu Penta. Za jediného reálneho záujemcu o akcie Transpetrolu pokladá ruské spoločnosti.

Na otázky denníka SME odpovedá minister hospodárstva JIRKO MALCHÁREK.

Odmietli ste sa podieľať na snahách poslanca Lintnera založiť politickú stranu. Smerujete do SDKÚ?

Nie. Takto by som to nehodnotil. S Ľubom Lintnerom udržiavam mimoriadne dobré vzťahy a o téme založenia novej strany sme viackrát diskutovali. Mali sme však iný názor na to, na akých princípoch by mala vzniknúť a v akom čase. Kolega Lintner mal pocit, že treba zareagovať na to, čo sa stalo v ANO. Dnes sa podľa mňa ukázalo, že Pavol Rusko je takou bezvýznamnou politickou postavou, že nie je možné na opozícii voči nemu postaviť niečo životaschopné.

Čo máte teda v pláne?

Je vhodný čas povedať, že by som mal splatiť svoj dlh a urobiť niečo preto, aby vznikol politický subjekt, ktorý by vedel zaplniť priestor, ktorý vznikol po ANO. Chcem ukázať, že sa nezodpovedám len premiérovi a poslaneckému klubu v parlamente, ale aj do budúcnosti svojim potenciálnym voličom.

Ak tomu správne rozumiem, podieľate sa na založení strany, ktorú ohlásil minister kultúry Tóth?

Bez mučenia priznám, že súčasťou kolektívu, s ktorým som sa stretával, bol aj minister Tóth a tiež kolega Lintner. Od istého času sme to len my dvaja s pánom ministrom, ktorí sa stretávame s určitou skupinou ľudí. Prichádza čas, keď vyjdeme s našou víziou. Väčšina mienkotvorných ľudí, ktorí odišli z ANO, vrátane mňa, sa chce vrátiť do subjektu, ktorý by bol dôveryhodný, ktorý presadzuje liberálne myšlienky, kde sa nepodpisujú zmenky a nepolitizujú rezorty a ktorý pomôže vytvoriť volebnú koalíciu bez Smeru. S plnou vážnosťou poviem, že Smer považujem za organizáciu, ktorá nepresadzuje sociálne hodnoty, ale sa len otáča podľa verejnej mienky a je hrozbou pre Slovensko.

Bude mať vo vašej strane miesto napríklad poslanec Elsner, ktorý má problém s nahrávkou, nakrútenou Pavlom Ruskom skrytou kamerou?

Neuvažujeme o tom, aby sa základom našej strany stali aktuálni politici. Platí to aj pre poslancov, a to akéhokoľvek politického klubu. Chceme do politiky dostať nových ľudí. Ja osobne nemám ambíciu viesť politickú stranu, ale na základe toho, čo som ukázal v parlamente a teraz vo funkcii ministra, si myslím, že pri vytváraní zázemia pre týchto nových ľudí môžem mať istú hodnotu. Tí ľudia prídu z manažérskych funkcií alebo z komunálnej politiky.

Nie je problém, že pri štarte strany, ktorú zakladáte s ministrom kultúry, vám môže brániť jeho spor s umeleckou obcou?

V súvislosti s dnešnou situáciou v rezorte kultúry si pripomínam protesty učiteľov, školákov, zdravotníkov či policajtov. Niet takmer ministra, ktorý by nebol takto konfrontovaný.

Žiaden minister však v čase konfrontácie nezakladal politickú stranu.

Je to síce nepríjemné, ale je to fakt, s ktorým treba žiť. Pozrite, minister svojich podriadených vždy trochu "šraubuje". Ja tiež ako minister nemôžem byť v úvodzovkách dobrý na ľudí, ktorí ministerstvo zastupujú vo firmách. Som na nich zlý a neočakávam, že ma budú voliť. Lenže musím byť na nich zlý, veď hájim záujmy štátu. Ľudia totiž sem-tam zabudnú, že nezastupujú v orgánoch firiem seba, ale štát. Preto má minister v rukách ten povestný bič a uplatňuje ho na príslušnú skupinu vo svojom rezorte. Som presvedčený, že minister Tóth je schopný manažér a inteligentný chlap. Umelci a herci nie sú jedinou skupinou, ktorú ovplyvňuje. Keď ľudia pochopia, že sa snaží sprehľadniť financovanie v rezorte, urobiť poriadok v grantoch, dostavať novú budovu SND, ocenia to.

Pokiaľ ide o ten váš bič, uplatňujete ho iba voči ľuďom, ktorých dosadil do firiem váš predchodca Rusko. Nominantov ostatných koaličných strán sa nedotýkate.

Aby ste neohrozili chod firiem, nemôžete vymeniť manažmenty zo dňa na deň. To je prvý pohľad. Potom si zoberiete z môjho pohľadu najslabšie miesta...

Politicky najslabšie, alebo odborne?

Politicky ma to veľmi nezaujímalo a ani nemalo prečo.

Vymenili ste len ľudí, ktorí boli politicky krytí Ruskom.

Ak sa ukáže, že sú slabí aj iní, vymením aj ich. Keď si urobíte analýzu mojich personálnych zmien, zistíte, že výmena Ruskových ľudí nebola mojou hlavnou motiváciou. Ak som teraz dosadil do funkcií ľudí, ktorí sa odpojili od ANO, sú to len tri mená. Ide o dozornú radu vo Východoslovenskej energetike a možno dozornú radu v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave. Títo ľudia majú moju plnú dôveru. Do predstavenstiev firiem však boli väčšinou vybraní ľudia, ktorí prešli výberovou komisiou. Na inzeráty ministerstva sa prihlásila asi stovka záujemcov, záujem odbornej verejnosti zastupovať rezort hospodárstva v orgánoch akciových spoločností bol však nízky. Komisia vybrala asi len 25 ľudí, z ktorých drvivú väčšinu som v živote nevidel a tých som dosadil do funkcií.

Kto bol vo výberovej komisii?

Zástupca personálnej agentúry Jenewien Group, Fondu národného majetku a ministerstva. Chcel som, aby tam bol aj zástupca tretieho sektora. Hovoril som o tom s pani Sičákovou-Beblavou z Transparency International a s pani Wienkovou z Aliancie Fair-play. Sprvoti boli za, ale neskôr účasť v komisii odmietli. Zdôvodnili to tým, že sa nebudú zúčastňovať na politicky motivovaných výmenách. Tomu nerozumiem. Práve svojou prítomnosťou vo výberovej komisii mohli zabrániť takýmto interpretáciám.

Pán Krekáč z agentúry Jenewien Group dostal tiež nejakú funkciu?

Nedostal. Chcel som, aby pôsobil v SPP, ale nakoniec tam nie je.

Prečo?

Fond národného majetku mi dvakrát neodsúhlasil balík výmen v rámci SPP. Zhodou okolností v jednom z nich bol aj pán Krekáč, ktorý inak pri konkurzoch odviedol profesionálny výkon. Musel som teda urobiť v personálnych návrhoch určité zmeny.

Pred niekoľkými dňami Pavol Rusko obvinil vládnu koalíciu z prepojenia na finančnú skupinu Penta. Vy čelíte tiež obdobným obvineniam či postrehom.

Skôr obvineniam. Nie ja ako minister som predal Paroplynový cyklus (PPC), ktorý má pod kontrolou skupina Penta. Došlo k tomu za Ruska. Dnes môžem povedať, že najlepšie by bolo, keby PPC kúpili Slovenské elektrárne ešte vtedy, keď štát vlastnil obe firmy. Zmluva medzi elektrárňami a PPC je totiž taká zlá, že pre elektrárne znamená niekoľkomiliardovú stratu. Počas môjho pôsobenia sa tiež neuvažovalo o spätnom predaji PPC elektrárňam. Naopak povedal som, že pokiaľ budem ministrom, k takémuto obchodu nedôjde. To sú fakty. Všetko ostatné sú bludy. Môžem povedať len to, čo som verejne nikdy netajil, že sa poznám s pánom Haščákom z Penty, lebo je vzdialeným príbuzným mojej snúbenice, s ktorou žijem štyri roky. Stretávam sa s ním veľmi sporadicky na rôznych spoločenských akciách a naozaj sme si nemali čo ponúknuť. Ani dnes nie je v rezorte nič, čo by mohlo Pentu zaujímať.

Penta sa uchádza o predaj teplární.

To však vôbec nesúvisí s ministerstvom hospodárstva. Predávajúcim je Fond národného majetku a jediným kritériom je cena. Kto dá najviac, berie. Akýkoľvek subjektívny vplyv je vylúčený.

Penta je aj v konzorciu TwoOne, ktorého víťazstvo v tendri už akceptoval aj minister dopravy Prokopovič. Vy spolu s ním máte do vlády predložiť konečný návrh.

Celý priebeh výberového konania som monitoroval. Ministerstvo hospodárstva zastupovali v komisii dvaja ľudia - generálny riaditeľ sekcie legislatívy pán Balogh a právnik doktor Vlasatý. Proces výberu bol nekorektný len zo strany niektorých uchádzačov. Všetko prebehlo v poriadku. Nepochybujem o správnom vyhodnotení ponuky.

Môžete teda zodpovedne povedať, že to, čo o svojej cenovej ponuke tvrdí konzorcium ISAP, nie je pravda? Nebola ich záväzná ponuka na bratislavské letisko 8 miliárd korún?

Je to absolútne klamstvo. ISAP sa môže hanbiť za spôsob medializácie svojej ponuky. ISAP nedal ponuku, ktorú by bolo hodné posudzovať. ISAP ani nesplnil podmienky tendra.

Keď ich nesplnil, mal byť z neho vylúčený, nie?

Bol som členom rôznych privatizačných komisií ako zástupca parlamentu. Robí sa to tak, že pokiaľ sa chcete vyhnúť tomu, aby privatizácia bola neskôr spochybnená, vyhodnotia sa ponuky všetkých uchádzačov. Samozrejme, ak hrubo neporušili podmienky. ISAP nedal takúto cenu, dal podmienečnú cenu, dokonca sa časť z nej mala vyplatiť znížením základného imania budúceho bratislavského letiska. Je mi smutno, že ISAP takto klesol a zavádza verejnosť.

Druhá sporná vec je posúdenie podnikateľského plánu TwoOne poradcom SH&E. Podľa informácií, ktoré sa dostali do médií, SH&E podnikateľský zámer TwoOne vláde neodporučil a hlavný poradca Meinl Bank to musel riešiť. V oficiálnych dokumentoch sa to napokon neobjavilo, ale takáto výhrada existovala.

Neexistovala. Oficiálnym poradcom je Meinl Bank a za to je platený, aby si nechával robiť analýzy od subporadcov. To, čo podľa mňa urobil jeden člen privatizačnej komisie, že priamo oslovil subporadcu SH&E, ktorý nikdy nebol najatý štátom, je dnes predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Stanovisko, ktoré SH&E vydal na základe tejto požiadavky, je úplne nepodstatné, lebo opakujem jediným poradcom štátu je Meinl Bank. Len jeho výstupy sú pre nás podstatné, nie firiem, s ktorými konzultoval podaktoré otázky. To, čo sa stalo, je hanebné.

Dobre, nemôžete však pred posudkom spoločnosti SH&E, ktorá je v danej oblasti renomovanou firmou, zavrieť oči.

Videl som výstup, v ktorom Meinl Bank závery SH&E vyvracia. Znova: našim partnerom je Meinl Bank a nemyslím si, že jeho vyhodnotenie je neobjektívne. Mňa nezaujíma subporadca a môžem si pred jeho analýzami zavrieť oči. Napokon aj absolútne čísla hovoria v prospech TwoOne, aj štruktúra investícií. Sám som si to porovnával a s čistým svedomím môžem povedať, že výberová komisia postupovala korektne napriek snahe niektorých uchádzačov získať vplyv prostredníctvom verejnej mienky. Som rád, že ani komisia, ani minister dopravy a ani rezort hospodárstva tomuto tlaku nepodľahli.

Pred niekoľkými týždňami ste sa vrátili z Moskvy. Výsledkom bolo, že 49 percent akcií Transpetrolu získa pravdepodobne opäť ruská spoločnosť Rusnefť a ministerstvo hospodárstva tomu nebude brániť. Nestačila jedna zlá skúsenosť s Jukosom?

Faktom je, že tie rúry smerujú do Ruska a v dohľadnom čase nie je istejší a výhodnejší dodávateľ ropy ako ruská strana.

Kremeľ podľa dnešnej doktríny svoje záujmy realizuje cez ropovody a plynovody. Napríklad kontrolou ropovodu na území Slovenska môže čeliť preprave kaspickej ropy. Prečo mu má v tom Slovensko pomáhať?

Čítal som rôzne analýzy o tom, ako si Rusko vytvára na Slovensku predpolie, nie je to však pravda.

Načo by im potom tie rúry boli?

Samozrejme, na biznis. Ako inak by prepravovali svoju ropu?

Tak ako v minulosti, keď ju mal pod kontrolou náš štát.

Lenže nie je jedno, kto plní ropovod ropou, kto garantuje dodávky, ceny a kvalitu. Musím však zdôrazniť, že riešenie problému Transpetrol nie je v našich rukách. Má ho v rukách buď súd v Holandsku, alebo spoločnosť Jukos Finance, ktorá tam sídli. Jedna z možností je, že sa budeme pasívne prizerať, ako akcie dostane niekto, kto nebude rozvíjať Transpetrol, kto nebude investovať do napojenia ropovodu na Rakúsko a zvyšovať objem prepravy. Stále totiž hrozí, že akcie niekto získa exekúciou. Jukos totiž nie je schopný vyplatiť všetky dlhy predajom svojich aktív. Pokiaľ som ministrom ja, nechcem sa takému vývoju prizerať. Je výhodnejšie, keď sa dohodneme a akcie Transpetrolu získa spoločnosť, ktorá má dobrú pozíciu na trhu a ktorá garantuje rozvoj spoločnosti a neznamená pre Slovensko reálne riziko.

Ropovod Družba ani doteraz nebol plne vyťažený.

Ako dlho riešime problém s Jukosom? Koľko stretnutí mal Pavol Rusko v súvislosti s Jukosom? Ani jedno. Keby bol problém Transpetrolu riešený pred rokom a pol, mohli sme byť inde. Ja už hľadám len najmenej zlé riešenie. My sme jediný seriózny kontakt s Jukosom okrem Ruskových snáh previesť akcie Transpetrolu na inú súkromnú spoločnosť, teda nie na štát, na ministerstve nezaznamenali. Až po mojom nástupe sa veci pohli dopredu, najprv to boli kontakty na úrovni našej a ruskej ambasády, cez komunikáciu s Yukos Oil a Jukos Finance a nakoniec na úrovni " ruskej vlády", lebo - či sa vám to páči alebo nie - najväčším veriteľom Jukosu je ruská vláda stelesnená spoločnosťou Rosnefť. "A akú máte istotu, keď celý predaj akcií pôjde mimo nás?

Od Jukosu môže tie akcie odkúpiť späť vláda.

Jukos chce akcie predať za čo najvyššiu cenu. Ak by sme ich kúpili my, už ich nepredáme za vyššiu cenu. Išli by sme teda do straty. To odo mňa nemôžete chcieť.

Slovensko má právo zablokovať predaj akcií Transpetrolu.

Áno, ešte rok.

Keby ich Jukos predal napríklad americkej či nemeckej spoločnosti, bol by to pre vás problém?

Ako poznám situáciu, to, čo hovoríte, je málo pravdepodobné. Posúdime akúkoľvek ponuku, ale jediná reálna ponuka je, zdá sa, ruská.