Pluto, objavená v roku 1930 ako deviaty a zatiaľ oficiálne posledný člen našej kozmickej rodiny. Je zatiaľ jedinou nepreskúmanou planétou Slnečnej sústavy. Sonda k Plutu urazí 4,8 miliardy kilometrov. Začiatkom roku 2007 doletí k Jupiteru, ktorého gravitačná sila ho "popoženie" k stretnutiu s Plutom. Ak všetko pôjde podľa predpokladov, dorazí kozmický aparát vybavený siedmimi vedeckými prístrojmi v lete 2015 do jeho blízkosti.
Pluto, drobná, ľadová planéta, sa nepodobá ani skalnatému Marsu, Venuši či Zemi, ani plynným obrom ako Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Ako jediná v Slnečnej sústave má stacionárny mesiac Cháron, ktorý rotuje spolu s ňou (z povrchu Pluta by sme ho videli stále na jednom mieste). Teleskopy nedávno odhalili pri Plute ďalšie dva objekty, zrejme mesiace, tento objav však musí potvrdiť New Horizons.
Po celé roky, čo je existencia Pluta známa, ju astronómovia považovali za trochu čudnú. V posledných rokoch však zisťujú, že ľadoví trpaslíci sú vlastne normálnymi planétami. "Tak ako aj čivava je pes, tiež ľadoví trpaslíci sú planetárnymi telesami," povedal Alan Stern z tímu misie New Horizons. Objekty typu Pluta sú podľa Sterna v Slnečnej sústave dokonca oveľa typickejšie než planéty, ktoré sme spoznali ako prvé. Najlepšie snímky Pluta, ktoré majú zatiaľ vedci k dispozícii, urobil Hubblov vesmírny ďalekohľad. Je však ťažké spoľahlivo ich interpretovať pre malú ostrosť, spôsobenú nízkym rozlíšením.
Sonda váži 454 kilogramov, je dlhá 2,1 metra, veľkosťou zhruba zodpovedá klavíru. Okrem údajov o Plute a Chárone by mala vedcom poskytnúť lepšie podklady na štúdium Kuiperovovho pásu, ležiacom medzi Neptúnom a vonkajším okrajom planetárneho systému. Predpokladá sa, že v Kuiperovom páse sa pohybujú tisícky ľadových telies, z ktorých minimálne jeden (2003 UB313 nazvaný Xena) je väčší ako Pluto.
Náklady na misiu vedci vyčíslili na 650 miliónov dolárov. Ak bude úspešná, zavŕši výskum planét, ktorý NASA začala začiatkom 60. rokov minulého storočia programom Mariner zameraným na Mars, Merkur a Venušu. (ač, čtk)
Sondy už boli okrem Pluta všade
Ak nerátame Mesiac, jediný prirodzený satelit Zeme, ľudská noha sa nedotkla nijakej z ďalších ôsmich planét Slnečnej sústavy. Na Mesiaci historicky havarovala sovietska sonda Luna 2 už v roku 1959, prvý raz tam úspešne pristála 3. februára 1966 Luna 9. Pionierske desaťročie dobývania kozmu zavŕšili 20. júla 1969 americkí astronauti Neil Armstrong a Edwin Aldrin z Apolla 11, keď sa ako prví ľudia prešli po Mesiaci.
Dobývanie planét prebiehalo bez priamej účasti človeka, sondy už úspešne pristáli na dvoch. V decembri 1970 dosadla mäkko na Venušu Venera 7, o rok neskôr pristál na Marse ako prvý sovietsky Mars 3. Potom sa na červenú planétu vzniesli Viking 1 (jún 1976), o dva mesiace neskôr Viking 2. Od januára 2004 sú na Marse dva americké roboty, Spirit a Opportunity, ktoré pracujú dodnes.
Prvou sondou pri Jupiteri bol americký Pioneer 10 (v decembri 1973, potom preletel aj dráhou Saturnu), najúspešnejšou sonda Galileo (krúžil okolo Jupitera v rokoch 1995 - 2003). Saturn si ako prvý podrobnejšie pozrel v septembri 1979 americký Pioneer 11. (ač, čtk)
