Americkí rukojemníci po 444 dňoch vystupujú na letisku v Nemecku.
FOTO - ČTK/AP
Ronald Reagan dopovedal vo Washingtone inauguračný prejav svojho prvého prezidentského obdobia. Krátko na to Irán prepustil zo zajatia 52 amerických rukojemníkov. Reagan voľby vyhral aj preto, že jeho predchodca Jimmy Carter ich nevedel dostať domov. 444 dní ich zadržiavali v Teheráne fanatickí islamisti z akademického prostredia. Jedným z nich vraj bol aj súčasný iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád. Neexistujú jasné dôkazy, že tam bol, niektorí z rukojemníkov však hovoria, že on sám ich mučil. Rukojemnícka dráma sa skončila pred 25 rokmi.
Únos Američanov visí nad americko-iránskymi vzťahmi dodnes. Iránci nikdy neprestali obviňovať Američanov, že zasahovali do ich vecí a podporovali Izrael proti moslimom. Američania sa zase nevedia preniesť cez nenávistnú rétoriku, ktorú proti nim Irán vedie, ani cez to, že experimentuje v jadrových laboratóriách. Prezident Bush zaradil Irán na os zla. V týchto dňoch sú vzťahy Iránu a Ameriky horšie ako zlé. Presne ako vtedy.
Američanov to stálo veľa. Nejde len o 8 miliárd dolárov na iránskych účtoch, ktoré museli dať k dispozícii iránskemu režimu, aby ich vrazil do vojny s Irakom. Ide aj o to, že sľúbili beztrestnosť únoscom. Američania taktiež stratili dôveru v administratívu, ktorá vládla najsilnejšej krajine sveta a nevedela sa postarať o vlastných občanov v zahraničí. Jimmyho Cartera to stálo kreslo prezidenta a 52 mužov a ich rodiny 444 dní života.
Keď 20. januára 1981 pristáli na letisku vo Frankfurte nad Mohanom uverili, že sú konečne slobodní. Peklo, ktoré sa začalo 4. novembra 1979, sa skončilo. Vtedy skupina asi 500 študentov vtrhla na americkú ambasádu a zajala tam 71 ľudí: ženy, Afroameričanov a muža chorého na sklerózu multiplex prepustili v priebehu dvoch týždňov. Ostatných si nechali.
Tí prežívali v podzemí, v miestnostiach s jedinou lampou a špinavým oknom. Pravidelne ich ukazovali v televízii, aby posilnili revolúciu a demoralizovali Američanov. Psychicky ich týrali a tých, čo sa pokúsili o útek, poriadne dobili. Nikoho však nezabili. Jeden z rukojemníkov, vtedajší americký diplomat Bruce Laingen televízii BBC povedal, že v porovnaní s tým, ako dnes stínajú hlavy rukojemníkom v Iraku, s nimi zaobchádzali "čestne".
Podľa niektorých zdrojov sa celá udalosť udiala úplne neplánovane. Americká ambasáda bola v obkľúčení už od začiatku roka, keď sa do krajiny vrátil ajatolláh Chomejní a začal islamskú revolúciu. Americkí rukojemníci mu prišli vhod.
Iránsky režim si hneď stanovil podmienky, za ktorých ich prepustí: vydanie šacha Rézu Páhlavího, ktorý sa v Amerike liečil na rakovinu, uvoľnenie zablokovaných iránskych účtov v amerických bankách a ospravedlnenie sa Washingtonu za zasahovanie do iránskych záležitostí v minulosti.
Bolo viac ako jasné, že Američania nemôžu týmto požiadavkám vyhovieť. Washington naopak na Irán uvalil sankcie a vyhostil z krajiny podozrivých Iráncov. Ticho však s režimom vyjednával. V apríli 1980 sa Američania pokúsili o záchrannú akciu. Skončila sa fiaskom. Americké lietadlá a vrtuľníky sa dostali do púštnej búrky a zrútili sa. Zahynulo v nich osem ľudí.
V júli prišiel zlom. Zomrel šach, čím Američanom "odpadla" jedna z podmienok únoscov. V septembri na Irán zaútočil Irak, a tak režimu chýbali peniaze aj zbrane. Iránske peniaze držal Washington. Ochota Iránu vyjednávať stúpala. To využil volebný tím republikánskeho kandidáta na post amerického prezidenta Ronalda Reagana. A tak sa zrodil termín októbrové prekvapenie. Niektoré zdroje uvádzajú, že Reaganovi ľudia sa dohodli s Iráncami, že rukojemníkov neprepustia pred novembrovými prezidentskými voľbami, aby tak nepomohli Carterovi k prípadnému znovuzvoleniu. Potom všetko načasovali tak, aby rukojemníkov Teheránu mohol na letisku vo Washingtone vítať prezident Reagan. Aby sa Carter necítil ukrátený, vymysleli mu funkciu emisára a rukojemníkov mohol vítať aj on. No iba v Nemecku.
Zajtra - James Watt
