Hovorca NATO Mark Laity priznal, že Karadžiča tentokrát nenašli, aliancia je však odhodlaná pokračovať. „Celkom jasne sa sieť uťahuje, a to je dôkaz, že NATO urobí to, čo má. Buď sa vzdá so cťou, alebo ho chytíme,“ povedal Laity.

Podľa pozorovateľov je to dôkaz, že rastie tlak na NATO, aby Karadžiča, ale aj jeho spolubojovníka, exgenerála Ratka Mladiča konečne dostali do Haagu pred medzinárodný tribunál pre zločiny v bývalej Juhoslávii. „Niečo sa dalo do pohybu,“ povedal nemenovaný západný diplomat pôsobiaci v Sarajeve agentúre DPA. Medzinárodné spoločenstvo vie, že pri zatknutí budú obete, dodal diplomat, pre stabilitu a mier v krajine je však zatknutie nutné.

Najväčším úspechom včerajšej operácie boli odhalené skrýše zbraní. Vojaci SFOR v nich našli množstvo zbraní vrátane protitankových rakiet, granátov, samopalov a mín.

Podľa bosnianskych médií sa na akcii zúčastnilo niekoľko stoviek vojakov z viacerých krajín. Zo vzduchu im pomáhali vrtuľníky. Do oblasti prúdili obrnené vozidlá. Hovorca NATO priznal, že počas operácie použili aj výbušniny. Jeden vojak SFOR utrpel ľahké zranenia.

Zatknutie tohto zločinca je mimoriadne komplikované. Karadžiča sprevádza početná ochranka. Ich šéf sa vyjadril, že radšej sa zabije, ako by mal padnúť do zajatia. Aliancia má informácie, že jeho častým útočiskom sú ortodoxné kláštory.

Haag Karadžiča obvinil z genocídy, zo zločinov proti ľudskosti a z násilných činov počas vojny na Balkáne. On a Ratko Mladič sú najväčšími rybami, ktoré sa medzinárodnému súdnemu tribunálu zatiaľ nepodarilo chytiť a postaviť pred súd. V roku 1995 sa mali zúčastniť na masakre v Srebrenici, kde zahynuli tisíce bosnianskych moslimov. Sú vraj zodpovední aj za tri a polročné obliehanie Sarajeva, pri ktorom ich vojaci zabili 12-tisíc obyvateľov mesta.

SFOR v minulosti svetové médiá obviňovali, že robí málo ohľadom zatknutia Karadžiča. Pred haagskym tribunálom sa už zodpovedá bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič. (peb, čtk, reuters, tasr)