že poskytovali pomoc výmenou za sexuálny styk s mladými utečenkami vo veku 13 až 18 rokov. V týchto troch krajinách sú státisíce presídlencov a utečencov z Libérie a Sierry Leone, ktorých vyhnali roky občianskej vojny. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a britská mimovládna organizácia Save The Children v súčasnosti prešetruje takéto obvinenia. Ich komisia má k dispozícii priame svedectvá, ktoré poukazujú na to, že ide o rozšírenú prax.
Niektorí pracovníci humanitárnych organizácií sa k nej zvyčajne uchyľujú, keď im je pridelená určitá oblasť, nad ktorou majú moc. „Je to problém, ktorý sa netýka len západnej Afriky, ale tu je zrejme veľmi rozšírený,“ vyhlásil hovorca UNHCR v Ženeve Ron Redmond. „Väčšina páchateľov týchto činov patrí zjavne k domorodému personálu rôznych agentúr a mimovládnych organizácií. V snahe o prehľadnosť však uznávame, že za ochranu a bezpečnosť utečencov v táboroch nesieme hlavnú zodpovednosť my, a preto nesieme i diel zodpovednosti za tieto prípady,“ dodal.
Agentúra OSN zverejnila prvé závery misie, ktoré sú založené na svedectve 1500 detí a dospelých. V týchto výpovediach sú spomínané mená 67 osôb. Sú členmi štyridsiatky organizácií - i agentúr OSN, mierových síl v Sierre Leone UNAMSIL, miestnych a medzinárodných mimovládnych organizácií a vládnych agentúr. Všetky opýtané deti si myslia, že je to jediná možnosť, ako získať jedlo a predmety dennej potreby, alebo ako sa dostať v táboroch k vzdelaniu a práci. „Je ťažké vyhnúť sa tejto pasci, títo ľudia využívajú jedlo ako návnadu, aby vás prinútili k sexuálnemu styku,“ hovorí jedno maloleté dievča z Libérie. Iná žena, ktorá sa uchýlila do Libérie, hovorí: „Povedia vám: najprv sex. Bez sexu tu nikto nemôže dostať prídel.“ „Keď vidíte kráčať mladé dievča s plastovou nádobou na hlave, viete, ako k nej prišla,“ hovorí utečenec z tábora v Guinei. Rodičia o tomto zneužívaní vedia, ale často radšej zatvárajú oči, i keď to neschvaľujú.
Autori správy kritizujú „tichú konšpiráciu“ medzi niektorými humanitárnymi pracovníkmi, kým utečenci sa neodvažujú často ani prehovoriť zo strachu, že by prišli o pomoc.
(čtk)
