Mäsiar v kockovanom kabátiku a zakrvavenej zástere bol roky pánom nielen nad prasacím či hovädzím životom a smrťou, ale aj nad tým, či bude v nedeľu na obed rezeň zo stehna alebo len z krkovičky. Za socializmu patrilo Československo medzi popredných exportérov mäsa a pretože väčšina kvalitného išla na vývoz, v domácich mäsiarstvach sa dobré ušlo len po známosti. Ak niekto túžil po sviečkovej, draho za to zaplatil – mäsiarovi do vrecka.
Mäsiari sa radili k najväčším boháčom – spolu s pumpármi a predavačmi zeleniny. Ako jedni z mála mali zahraničné autá, dobré konexie a mnohí si ich obchádzali. Tí najšikovnejší zarobili v časoch, keď bol bežný plat okolo troch tisíc, aj 25-tisíc mesačne. Niektorí sa dostali veľmi vysoko. Bývalý mäsiar je napríklad kontroverzný banskobystrický funkcionár HZDS Pavol Čupka, ktorý po páde režimu sprivatizoval pivovar Urpín.
Dnes mäsiari zarábajú od šesť do pätnásťtisíc a veľa z nich už mäsiarmi nie sú, alebo odišli za prácou do zahraničia. Len máloktorý si založil u nás firmu a dobre prosperuje. Životná úroveň tých, čo ostali len ako zamestnanci podnikov, klesla. Aj preto, že mäsa je dosť.
„Mäsiarstvo už nie je povolaním ako kedysi. Teraz je to najmä tvrdá robota. A zohnať kvalitných mäsiarov je problém,“ hovorí Štefan Florek, obchodný riaditeľ firmy Berto vo Vysokej pri Morave. Jeho firma, ktorá vyrába mäsové produkty, zamestnáva vyše sto ľudí z celého Slovenska. „Tu v okolí nemáme šancu zohnať ľudí. Zamestnávame aj mäsiarov, ktorí nie sú vyučení. Aby sme si udržali odborníkov, ponúkame ubytovanie zadarmo.“
Viac v dnešnej TÉME - MäsiariAutor: rf
