EÚ: Začal sa konvent o budúcnosti Európy

BRUSEL 28. februára (SITA) - Slávnostným zasadaním sa vo štvrtok v Bruseli začal konvent o budúcnosti Európy, ktorého úlohou je pripraviť pôdu pre budúce reformy Európskej únie (EÚ), umožňujúce zaistiť jej fungovanie aj po prijatí trinástich budúcich člen

ov. Konvent nemá veľké právomoci, ale jeho závery si nebudú môcť dovoliť ignorovať ani vlády členských krajín, ktoré sú povolané spomínané reformy doviesť do úspešného konca.

Pri rečníckom pulte rokovacej miestnosti Európskeho parlamentu (EP) sa postupne vystriedali predseda Európskej rady a španielsky premiér José María Aznar, predseda Európskej komisie (EK) Romano Prodi, predseda EP Pat Cox, aby poukázali na dôležitosť tohto momentu a na to, že otvorenie konventu považujú za jedinečnú príležitosť načrtnúť ďalšie smerovanie európskej integrácie. Zvolanie tohto zhromaždenia vyvolala však aj akútna potreba realizácie reforiem, umožňujúcich harmonické fungovanie únie aj po jej rozšírení.

"Naša budúcnosť závisí na dosiahnutí rovnováhy medzi jednotou a rôznorodosťou," vyhlásil španielsky premiér. Európa podľa neho potrebuje ústavný systém, ktorý posilní demokraciu, nebude brániť národnému rozvoju a zároveň zvyšovať efektívnosť únie. "Preto je nevyhnutné lepšie rozdeliť právomoci národných a európskych orgánov a mobilizovať ekonomický potenciál únie,“ povedal. Podľa Aznara úspech konventu sa bude posudzovať podľa toho, ako splní očakávania občanov.

Predseda EK Romano Prodi vyzval na vytvorenie európskej ústavy, ktorá bude znamenať zrodenie politickej Európy. Zároveň však podľa neho nemožno zabudnúť na jedinečný charakter európskej integrácie. "Európska únia je jedinečná tým, že ide o úniu ľudí a štátov. Skutočným cieľom nie je vybudovať superštát. Skutočným cieľom, kombináciou realizmu a vízie, je pokračovať v rozvoji tejto jedinečnej štruktúry smerom k ešte viac posilnenej nadnárodnej demokracii, ale demokracii založenej na ľuďoch a štátoch Európy," povedal. Konvent sa podľa Prodiho musí zamyslieť najmä nad otázkou oddelenia právomocí, hlasovania kvalifikovanou väčšinou a schvaľovaním daní parlamentom.

Medzi členmi konventu možno nájsť zarytých federalistov, ale aj oddaných zástancov medzivládnej formy integrácie. "Som proti tomu, aby sme diskutovali o vytvorení Spojených štátov európskych. Som skôr za zväzok, ktorý nebude príliš decentralizovaný,“ povedal v tejto súvislosti jeden z troch slovenských delegátov Pavol Hamžík.

Kandidátske krajiny majú okrem práva hlasovania rovnaké právomoci ako členovia únie. Môžu predkladať svoje návrhy, ale nemôžu sa postaviť proti vytvorenému konsenzu vo vnútri pätnástky. Chceli by však aj svojich zástupcov v dvanásťčlennom predsedníctve konventu. "Je to otázka na diskusiu. Ale podstatné je, že kandidátske krajiny sú v konvente a že sa zúčastňujú na jeho práci a nie sú v inom tábore ako členské krajiny,“ povedal podpredseda konventu Jean-Luc Dehaene v súvislosti so štatútom kandidátskych krajín a dodal, že konvent bude úspešný, ak na jeho konci nebude už medzi nimi nijaký rozdiel.

Slovenská poslankyňa Irena Belohorská sa ešte pred rokovaním vlastného konventu zasadila o to, aby v predsedníctve konventu bol aspoň jeden vládny a jeden parlamentný zástupca kandidátskych krajín. Ostrej kritike podrobila aj slabšie zastúpenie žien vo vedúcich orgánoch konventu. "Protestovala som proti tomu, že tri vedúce funkcie v konvente sú zastúpené mužmi,“ povedala.

Hoci konvent mal hneď na svojom prvom zasadaní, ktoré má nasledovať po tomto slávnostnom zasadaní, schváliť kontroverzný rokovací poriadok, stane sa tak pravdepodobne až v marci.

ph;ha

SME

EÚ: Začal sa konvent o budúcnosti Európy

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EÚ: Začal sa konvent o budúcnosti Európy

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?