BRATISLAVA, VYSOKÉ TATRY - Tržba štátu z predaja kalamitného dreva vo Vysokých Tatrách zrejme nepostačí na obnovu kalamitou poškodeného lesa. Štátne lesy TANAP-u majú na rezervnom účte zhruba 600 miliónov korún a 85 percent dreva z Tatier je už preč. Marián Šturcel zo Štátnych lesov TANAP-u hovorí, že revitalizačný program rozložený na pätnásť rokov bude stáť vyše miliardy korún.
Z kalamity sa ešte predajú asi tri percentá dreva a zvyšných 12 zostane v bezzásahovej zóne na mieste kalamity. Tatranskí lesníci zatiaľ nemajú presne spočítané, koľko získali z predaja dreva, lebo práve robia účtovnú uzávierku. Niekoľko miliónov z predaja použili na opravy ciest.
Ochranári podľa objemu dreva, ktoré pri kalamite padlo, odhadovali jeho hodnotu najmenej na dve miliardy korún, niektorí hovorili aj o vyše troch miliardách. Environmentalista Mikuláš Huba hovorí, že ak sa na dreve naozaj zarobilo len 600 miliónov, bolo by výhodnejšie nechať viac dreva tam, kde padlo. Navrhovala to napríklad Svetová únia ochrany prírody, ako zástanca názoru, že príroda sa s kalamitou vyrovná sama. Potom by nebolo treba investovať do výsadby.
Ministerstvo pôdohospodárstva nevidí nedostatok peňazí na zalesnenie až tak zle. Podľa hovorkyne ministerstva Kataríny Czajlíkovej bývalý Lesnícky výskumný ústav vyrátal náklady na desaťročné zalesňovanie na 700 miliónov korún. K 600 miliónom, ktoré lesníci majú, pribudnú peniaze z fondu solidarity a 35 miliónov zo zbierok na stromčeky.
Odborník zo Žilinskej univerzity, ktorý nechce byť menovaný, hovorí, že vo Vysokých Tatrách padli všetky teórie koncepcie zalesňovania potom, ako lesníci rozdelili kalamitou poškodený les na jednotlivé úseky a vybrali firmy, ktoré tam budú ťažiť. Každá firma ťažila tak, ako uznala za vhodné. Obáva sa aj zalesňovania, lebo "v praxi zvykne vyzerať inak ako na papieri". (rf)
Čo sa bude diať v tatranských lesoch
V apríli, keď zmizne sneh, v niektorých častiach kalamitného územia začnú vysádzať stromčeky. Do konca januára bude známe, kde a koľko hektárov vysadia.
Stromčeky budú asi iba domáce, lesníci by si mali vystačiť s tým, čo majú v génových základniach TANAP-u.
Niektoré miesta budú zalesňovať vlastnými silami, ale väčšinu kalamitných plôch dajú zalesniť firmám. Podobné to bolo pri ťažbe dreva, väčšinu vyťažili firmy, ktoré vyhrali konkurzy.
Zhruba 12 percent z 12 600 hektárov poškodeného lesa nechajú na samovývoj.
Typ zalesnenia bude závisieť od konkrétnych lokalít. Na miesto obnovy budú chodiť odborníci, ktorí zistia, čo tam rástlo a čo by tam rásť malo.
Vo Vysokých Tatrách by určite nemali sadiť duby, ani iné dreviny, ktoré tam nemajú prirodzené podmienky. V lesoch by malo rásť šestnásť druhov stromov - šesť ihličnatých a desať listnatých. Prednosť majú brezy, vŕby, jarabiny, buk, smrekovec, borovica, smrek.
