Prezident ECB Jean-Claude Trichetdal naznačil, že banka by mohla zvýšiť úrokovú sadzbu, čo bude znamenať mierne zdraženie úverov v komerčných bankách. FOTO - PAVOL FUNTÁL
VALLENDER - Európska centrálna banka (ECB) musí pozorne sledovať inflačné očakávania a riadiť sa podľa nich pri určovaní menovej politiky. Povedal to koncom minulého týždňa guvernér Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet. Trh pochopil Trichetove slová ako jasný signál, že banka v dohľadnej dobe zvýši úrokové sadzby, na čo kurz eura okamžite zareagoval posilnením.
Vyššie úroky by krátkodobo spomalili ekonomický rast, zmiernili zvyšovanie platov, ale aj cien. Zároveň by prilákali viac finančného kapitálu, čo by tlačilo na zhodnotenie eura a pôsobilo proti zvyšovaniu inflácie. Zvyšovaním úrokov centrálne banky bránia stabilitu meny, ktorá je dôležitá pre dlhodobý rast ekonomiky a rozvoj podnikania.
Neúspešný boj s infláciou
ECB sa už dlhší čas neúspešne snaží dostať mieru inflácie pod dve percentá, čo je inflačný cieľ banky. Trichet povedal, že pokiaľ sa inflácia dostane pod túto hodnotu, pomôže to trhu práce aj rastu ekonomiky. Už teraz možno podľa neho vidieť známky zlepšenia v podobe zvyšujúcej sa dynamiky rastu.
"Vďaka dôveryhodnosti bankovej rady ECB je ukotvenie inflačných očakávaní povzbudivé. Musíme byť ale ostražití," povedal Trichet pre Bloomberg Television. Slovo "ostražitost" Trichet použil už vlani v novembri, keď pripravoval trh na zvýšenie úrokov, ktoré napokon prebehlo na decembrovom stretnutí rady ECB. Decembrové zvýšenie úrokov bolo prvé po piatich rokoch. Miera inflácia v dvanástich krajinách eurozóny, kde ECB zodpovedá za menovú politiku, dosiahla v decembri podľa predbežných odhadov Eurostatu 2,2 percenta. Podľa analytikov má tendenciu klesať.
Začiatkom jesene vystúpila inflácia až na 2,6 percenta. Tam sa ocitla najmä pre turbulencie na komoditných trhoch, ktoré vyhnali cenu ropy tesne pod 70 dolárov za barel (159 litrov). Odvtedy postupne mierne klesá. Prvé tohtoročné stretnutie výkonnej rady ECB bolo minulý týždeň vo štvrtok. Neprinieslo žiadnu zmenu. Základná úroková sadzba zostala 2,25 percenta.
Zmena postoja
Trichet vtedy o potrebe ostražitosti nehovoril. Naznačil však, že banka bude pri posudzovaní diania v ekonomike veľmi opatrná. Trh tieto vyhlásenia nevyhodnotil tak prísne ako v novembri. V reakcii na Trichetove slová euro začalo oslabovať. Ostrejší postoj, ktorý neskôr prezident ECB naznačil v rozhovore pre Bloomberg, však zmenil postoje ekonómov a obchodníkov na devízovom trhu. K menovej politike sa nedávno vyjadril aj člen rady ECB Axel Weber. Upozornil na rast peňažnej zásoby v eurozóne, čo sa podľa analytikov rovnalo signálom, že v ECB pretrváva "jastrabí" postoj. Takýmto postojom sa označujú finančníci, ktorí sú zástancami vyšších úrokov s cieľom predísť, skrotiť vznikajúce inflačné tlaky. Jastrab verí, že vplyv inflácie na ekonomiku a spoločnosť je škodlivý. Opakom jastrabov sú holubice, ktoré dávajú prednosť nižším úrokovým sadzbám v snahe maximálne podporiť hospodársky rast. Vplyv inflácie na spoločnosť je podľa "holubičieho" postoja zanedbateľný.
(čtk, ľja)
