BRATISLAVA - Najväčšiu moc na Slovensku má podľa občanov vláda a veľké finančné a podnikateľské skupiny. Prieskum agentúry MVK pre denník SME ukázal, že viac ako 32 percent opýtaných si myslí, že najväčšiu moc má vláda, a necelých 26 percent spomenulo finančné skupiny. S odstupom 12 percent nasledujú politické strany a parlament.

Poslanec KDH Pavol Minárik hovorí, že sa treba spýtať, o akú moc ide. Podľa neho treba moc vlády, parlamentu a strán "sčítať". Ak majú veľkí investori vplyv v ekonomickej sfére, tak je to podľa Minárika prirodzené, lebo štát rezignoval z riadenia niektorých oblastí, kde nechce zasahovať. "Tak to má byť, nechceme totalitárny štát."

Opozícia, napríklad šéf Smeru Robert Fico, často spomína veľké finančné skupiny a tvrdí, že ovplyvňujú vládnych politikov. Šéf HZDS Vladmír Mečiar zasa chcel identifikovať finančné skupiny, ktoré mali osoh z odchodu poslancov HZDS Karola Džupu a Eduarda Kolesára ku koalícii a ktoré ho zaplatili. Hovoril, že ide o dve skupiny, jedna chce získať nemocnice a druhá pôsobiť v energetike a získať paroplynový cyklus. Predseda ANO Pavol Rusko zasa finančnú skupinu Penta označil za štvrtého koaličného partnera vládnych strán.

Poslanec SDKÚ Peter Miššík hovorí, že postoje ľudí súvisia práve s rétorikou, ktorá zaznieva z najsilnejšej opozičnej strany Smer. "Opozícia by mala rozmýšľať aj nad iným, ako len robiť zle."

Podpredsedníčka Smeru Monika Beňová sa ľuďom nečuduje. "Tiež si myslím, že na Slovensku vládnu finančné skupiny. Som o tom dokonca presvedčená."

Minister hospodárstva Jirko Malchárek neprisudzuje výsledkom prieskumu veľký význam. "Médiá sa venujú veľkým finančným skupinám a ich moc je potom odrazom tejto popularity."

Finančné skupiny sa objavili v polovici 90. rokov, prvé veľké peniaze zarobili v kupónovej privatizácii. Postupne začali obchodovať s akciami. V posledných rokoch sú aktívne najmä pri privatizácii. Posledným príkladom je privatizácia bratislavského a košického letiska. V minulosti o nich médiá informovali v súvislosti s privatizáciami Banky Slovakia, Paroplynového cyklu, Slovenských lodeníc Komárno, kde sa skupina dostala do sporu s politickou stranou SMK. Finančné skupiny za zvláštnych okolností získali akcie VSŽ, kúpili od FNM Reštitučný investičný fond.

(sp, r)

Najznámejšie finančné skupiny

Penta Group

Podľa oficiálnych dát spravuje majetok za viac ako 600 miliónov eur, čo je asi 24 miliárd korún. Ak vláda schváli odporúčanie ministra dopravy Pavla Prokopoviča, k firmám, kde má Penta majetkovú účasť, čoskoro pribudnú aj letiská v Bratislave a Košiciach. Skupina sa uchádza aj o kúpu nákladnej železničnej dopravy - Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia. Penta má dnes oficiálne účasť v 26 firmách, patrí k nim napríklad závod ZSNP, Slovnaft, VSŽ, Paroplynový cyklus, Slovenská plavba a prístavy a iné. V poslednom čase sa skupina zviditeľnila investíciami do zdravotníctva, uchádza sa kúpu nemocníc, vlastní dve zdravotné poisťovne, má podiel vo firme, ktorá distribuuje lieky, ohlásila, že chce skúpiť sieť lekární a získala aj záchrannú službu.

Spoločnosť vznikla v prvej polovici 90. rokov a prvé veľké peniaze zarobila v kupónovej privatizácii. Neskôr investovala do rôznych oblastí hospodárstva. Medzi vlastníkmi skupiny sa objavovali a objavujú mená ako Jaroslav Haščák, Jozef Oravkin, Marek Dospiva, Martin Kušik a Jozef Špirko.

J&T Finance Group

Jadrom jej činnosti je dnes banka, ktorú najskôr otvorila v Česku. J&T priznáva, že spravuje majetok za viac ako 40 miliárd korún, pričom medzi jej spoločnosti patrí aj švajčiarska banka IBI, futbalový klub Sparta Praha a množstvo priemyselných firiem, medzi nimi aj ČEZ, kde má J&T malý podiel. Na Slovensku sa skupina najviac venuje realitnému biznisu, ale v tomto roku sa chystá zúčastniť napríklad aj na tendri na predaj Železničnej spoločnosti Cargo. Okrem toho skupina spolupracovala s automobilkou PSA Pegueot Citroen pri výstavbe svojho trnavského závodu, postavila priemyselný park pri Volkswagene v bratislavskej Devínskej novej Vsi. Investuje do lyžiarskych stredísk na Slovensku, vlastní aj Tatranské lanové dráhy, Kúpele Štrbské Pleso, stojí za viacerými projektmi v Bratislave ako napríklad pripravovaná výstavba bratislavského nábrežia či podhradia. Firma oficiálne vlastní aj televíziu TA3.

Majiteľmi skupiny sú Patrik Tkáč a Ivan Jakabovič. V začiatkoch jej významne pomáhal Jozef Tkáč, Patrikov otec, ktorý bol riaditeľom neskôr skrachovanej IRB banky.

Istrokapitál

Bohatstvo skupiny pochádza z investičných fondov Istroinvest a IF Istrokapitál. V roku 1999 vstúpila firma do Poštovej banky a ozdravila ju. Neskôr získala aj Stredoeurópsky maklérsky dom a do skupiny Poštovej banky sa včlenila aj rovnomenná lízingová spoločnosť či Prvá penzijná a Prvá správcovská spoločnosť. V tomto roku ju čaká desiate výročie činnosti. Vlastníkmi skupiny sú Mário Hoffman a Branislav Prieložný.

Prieskum pre denník SME urobila agentúra Markant v dňoch 19-29. decembra 2005 na vzorke 1132 respondentov.

Kto si myslí, že nedokáže vôbec ovplyvniť politické dianie?

* najčastejšie ľudia nad 70 rokov (56,3 percenta), s nižším vekom percento klesá, výnimkou sú ľudia od 18 do 29 rokov (necelých 42 percent),

* viac sú o tom presvedčení veriaci (43 percent) ako neveriaci (34,5 percenta),

* obyvatelia Trenčianskeho kraja (49 percent),

* najviac nevoliči (65 percent), voliči KSS (56,4 percenta), najmenej voliči SDKÚ (18,7 percenta)

Kto si myslí, že najväčšiu moc majú finančné skupiny

* viac si to myslia muži ako ženy,

* ľudia od 50 do 59 rokov (33 percent), od 30 do 39 rokov (30,8 percenta),

* vysokoškolsky vzdelaní ľudia (36 percent),

* najviac si to myslia ľudia s príjmom od 15- do 20-tisíc korún (40,5 percenta),

* najviac voliči SF (32,6 percenta), nerozhodnutí voliči (30,7 percenta).

Kto si najčastejšie myslí, že zrušenie županov nebude negatívny vplyv na život

* ľudia od 50 do 69 rokov,

* nezamestnaní (59 percent),

* ľudia s príjmom od 7- do 9-tisíc (62,5 percenta),

* obyvatelia Trenčianskeho kraja (67,6 percenta), Žilinského kraja (60 percenta),

* voliči KSS (63,9 percenta).