Po štúdiách v Trnave, vo Viedni a v Bratislave pôsobil ako kňaz v Čeklísi (dnes Bernolákovo), v r. 1791-97 ako tajomník na arcibiskupskom úrade v Trnave a do smrti ako farár v Nových Zámkoch. S Jurajom Fándlym založil a viedol Slovenské učené tovarišstvo. V rozprave o slovenskom hláskosloví: Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách, ku ktorej pripojil návrh pravopisu: Orthographia navrhol fonetický pravopis a vychádzal zo západoslovenského nárečia. Autor ďalších prác o slovenskej gramatike a pravopise: Grammatica slavica a Slovár Slovenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Bernolákovčina sa neujala ako celonárodný spisovný jazyk, bola však jedným z východísk pre formovanie moderného slovenského národa. A. Bernolák sa narodil 3. októbra 1762 v Slanici na Orave.
1848 - Ľudovít Štúr vystúpil v uhorskom sneme proti maďarizácii slovenských ľudových škôl. Žiadal uzákoniť slovenské vyučovanie v nižších školách a používanie materinského jazyka pri bohoslužbách.
1976 - v Bratislave zomrel maliar, karikaturista a spisovateľ Štefan Bednár. Študoval v Prahe, po r. 1939 sa usadil v Bratislave. Venoval sa maľbe, kresbe, grafike, ilustrácii, karikatúre. Ako člen Komunistickej strany sa zúčastnil SNP, bol väznený v koncentračnom tábore. Po vojne sa popri výtvarnej práci sa venoval organizácii výtvarného života. Bol predsedom Spolku výtvarných umelcov 29. augusta, Tajomníkom Umeleckej a vedeckej rady, šéfredaktorom Nového slova, neskôr časopisov Roháč a Výtvarný život. Bol tiež publicistom, napísal memoáre: Dvojník Šimon ide do Povstania, Bohémske časy a Bohém hľadá vlasť. Časť talentu zdedil aj jeho syn, spisovateľ Vlado Bednár. Š. Bednár sa narodil 15. mája 1909 v Myjave.
