Čie je to dieťa? Otcovo či matkino? FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA - Zákon o rodine možno nie je v súlade s ústavou. Myslí si to sudca z Okresného súdu v Brezne Tibor Gál, ktorý má pochybnosti o rozvodoch a zastupovaní detí. Ešte minulý rok sa obrátil na Ústavný súd s návrhom, aby vyslovil nesúlad tejto právnej normy s najvyšším zákonom v štáte. Zatiaľ sa nerozhodlo.
Dôvodom na podanie návrhu boli sudcove pochybnosti o tom, či je správne ustanovenie zákona o tom, že súd pri rozvode manželstva okrem iného určí aj to, kto z rodičov bude dieťa po rozvode zastupovať a spravovať jeho majetok. Zákon o rodine tieto rodičovské práva priznáva obom rodičom. Ich výkon možno obmedziť iba vtedy, ak na to existujú zákonom prísne stanovené podmienky. To sa však v praxi deje iba zriedka.
Rozhodnutím o rozvedení manželstva sa však prizná výkon rodičovských práv len jednému z rodičov bez toho, aby tomu druhému boli z jedného zo zákonných dôvodov obmedzené. Gál sa obáva, že v reálnom živote môžu nastať situácie, keď rodič, ktorému jeho práva zostali, ich z nejakého dôvodu nebude môcť vykonávať a ten druhý tak nemôže urobiť, lebo mu bráni rozhodnutie súdu. V praxi by teoreticky mohlo nastať, že dieťaťu nemá kto podpísať prihlášku na strednú školu, či ho zastupovať pred súdom.
Tento problém sa týka iba manželstiev rozvedených po 1. apríli minulého roka. Dovtedy účinný zákon hovoril len o tom, že niekomu z rodičov má byť dieťa zverené do výchovy a opatery, ale tým ešte nedošlo k priznaniu rodičovských práv a povinností len jednému z rodičov, ako je to v novom znení zákona.
Ministerstvo spravodlivosti, ktoré zákon vypracovalo, s takýmto výkladom nesúhlasí. Z napadnutej časti zákona vraj "nijako nevyplýva, že by súd bol povinný priznať zastúpenie a správu majetku len jednému z rodičov". Naopak, práve súd môže po zvážení určiť, že zastupovanie maloletého dieťaťa a správu jeho majetku zverí obom rodičom. Pre relatívnu krátkosť času, ktorá uplynula od nadobudnutia účinnosti nového zákona, sa nami oslovení právnici zatiaľ nevedeli zodpovedne vyjadriť k tomu, či tak súdy naozaj robia.
Ak by bola v zákone chyba, zastupovanie dieťaťa
Ak by dal Ústavný súd za pravdu podnetu sudcu Tibora Gála z Brezna, znamenalo by to, že v praxi hrozia situácie, keď by maloleté dieťa nemal kto zastupovať. Jeden z rodičov by totiž také právo nemal a druhý by ho dočasne, napríklad pre chorobu, nemohol vykonávať. Na ilustráciu uvádzame príklady situácií, pri ktorých by sa to mohlo prejaviť.
l Mohol by sa stať prípad, že rodič, ktorému práva boli zverené, nemôže z objektívnych dôvodov zastúpiť dieťa pri právnom úkone, ako je napríklad podpísanie prihlášky na strednú školu, pri zastúpení pred úradom alebo prijatí darovaného majetku. Ak by sa iná osoba alebo inštitúcia prísne držala zákona a vedela o tom, že rodičia dieťaťa sú rozvedení, mohla by od rodiča vyžadovať doklad o tom, že práve on bol súdom určený na zastupovanie a správu majetku dieťaťa. Ak by teda takýto úkon chcel vykonať rodič, ktorý také splnomocnenie nemá, úrad by jeho zastupovanie nemohol akceptovať.
l Pred súdom je žalovaný 16-ročný mladík, lebo zrazil bicyklom ženu, a pritom ju zranil. Žalobcom je zdravotná poisťovňa, ktorá si chce vymáhať náklady na zdravotnú starostlivosť. Na žalobe je pri mene žalovaného uvedená aj jeho matka ako zákonná zástupkyňa. Súd vyzve žalovanú stranu na vyjadrenie sa k veci a adresuje ju matke. Skôr, ako stihne napísať vyjadrenie, skončí matka po ťažkom úraze so stratou vedomia v nemocnici. Súd teda vyjadrenie nedostane a na pojednávanie príde syna zastupovať jeho otec. Sudcom je však tá istá osoba, ktorá manželov rozviedla, a oznámi otcovi, že chlapca nemôže zastupovať. Chlapec sám pritom ako maloletý nemôže robiť úkony voči súdu, ako je napríklad navrhovanie nových dôkazov a matka, ktorá to robiť môže, to nie je schopná. Súd by tak pravdepodobne musel pojednávanie odročiť a čakať na vyliečenie matky, pričom druhý rodič by bol ochotný, schopný a pripravený syna zastupovať. (rp)
