BRATISLAVA - Sociálne služby pre starých ľudí či zdravotne postihnutých sa v mestách pomaly zlepšujú. Rozširuje sa možnosť stravovania pre dôchodcov, fungujú opatrovateľské služby, prepravná služba, k celoročným domovom dôchodcov a ústavom pribúdajú denné centrá. Šéfka Nadácie na podporu sociálnych zmien Socia Helena Woleková hovorí, že v mestách sa sociálne služby skutočne rozbiehajú, ale vidiek je stále problémový. Zodpovedné sú podľa nej úrady samosprávnych krajov, ktoré nedostatočne koordinujú rozloženie služieb.

Seniori za najdôležitejšiu službu, ktorá im môže uľahčiť život, považujú možnosť spoločného stravovania. Veľký záujem majú aj o kluby dôchodcov, kde sa môžu stretávať s rovesníkmi a tráviť voľný čas. Vyplýva to z prieskumov, ktoré medzi penzistami urobilo Stredisko pre štúdium práce a rodiny. Pri prieskumoch, ktoré sociológovia robili v roku 1999 a potom v roku 2004, sa ukázalo, že seniori majú dlhodobo záujem najmä o stravovanie a pobyty v celoročných zariadeniach - domovy dôchodcov či ústavy pre dlhodobo chorých. Mierne klesol záujem o zariadenia na dlhoročný pobyt.

V praxi sa však najviac využíva opatrovateľská služba, "pretože umožňuje občanovi zostať vo svojej domácnosti", píše sa v poslednej správe o sociálnej situácii. V roku 2004 ju mesačne využívalo 23 614 ľudí. Spoločné stravovanie v tom istom roku využívalo mesačne 26 402 ľudí a kluby dôchodcov skoro 30-tisíc ľudí.

V zariadeniach sociálnych služieb bolo podľa Združenia miest a obcí doteraz najviac občanov - až 320-tisíc.

Záujem o služby pre seniorov sa bude stále zvyšovať. Ako hovorí sociologička Bodnárová zo Strediska pre štúdium práce a rodiny, zmenená demografia spôsobuje pokles možného počtu opatrovateľov v rámci rodiny, čo je dnes jedna z najrozšírenejších foriem starostlivosti o seniorov, ale aj zdravotne postihnutých. Rodí sa totiž menej detí, a to rodičom vo vyššom veku, takže stredná generácia by sa potrebou starať sa o deti a zároveň o starých rodičov dostávala do obojstranného tlaku. Ďalším dôvodom je, že domácnosti detí a rodičov sú čoraz viac oddelené a vzdialené. A v neposlednom rade sa mení situácia žien, keď ich čoraz viac pracuje a nezostáva v domácnosti.

Mestá a obce vynaložili v roku 2004 na sociálne služby 2,5 miliardy. Veľká časť išla najmä na opatrovateľskú službu a domovy dôchodcov. Hovorkyňa Združenia miest a obcí Oľga Gáfriková hovorí, že "väčšina miest a obcí by mala mať zdroje na krytie kompetencií v sociálnej oblasti aj v roku 2006". Problém môže mať podľa nej asi 300 obcí, v ktorých finančná decentralizácia spôsobila výrazné zníženie príjmov. Vlani im štát poskytol "kompenzačnú dotáciu", ale tento rok to už urobiť nemôže. Opatrovateľskú službu však obce musia poskytovať, takže "si budú musieť poradiť," hovorí Gáfriková.

Starostlivosť o seniorov si bude vyžadovať stále vyššie náklady, pretože počet starých ľudí pribúda. "V roku 2004 bolo vo veku nad 62 rokov asi 755-tisíc ľudí, minulý rok to bolo už 763-tisíc," hovorí Gáfriková.

Čo sú sociálne služby

* opatrovateľská služba,

* spoločné stravovanie,

* prepravná služba,

* starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb,

* sociálna pôžička (obce a mestá ju môžu, ale nemusia poskytovať, závisí od toho, či na túto službu vyčlenia v rozpočte peniaze).