FOTO
V tejto rubrike rozprávajú známi ľudia o spolunažívaní s domácimi zvieratami
Dnes: herečka Helena Krajčiová
Keď sme pred časom robili rozhovor s Helenou Krajčiovou, prišla naň s plyšovou ovečkou. Ovcu Dolly vraj dostala pre šťastie od priateľky, pretože na Novej scéne skúša muzikál Hello Dolly!, kde hrá hlavnú úlohu. Helena však nemala ovečku so sebou preto, že by bola taká poverčivá. Niesla ju opraviť, jasne na nej bolo vidieť stopy po psích zuboch. Vedela som, že herečka je milovníčkou koní, ale že je aj majiteľkou psa, to bola novinka. Samozrejme, že sa interview rozšírilo aj o ďalšiu tému.
"Áno, mám psíka," pritakala Helena. "Dvadsiateho decembra mal rok. Je to wippet, teda stredne veľký chrt. Biely s hnedými fľakmi a volá sa Fído. Okrem toho, že ako každý chrt veľmi rád behá, práve prežíva prvú lásku. Stále plače za svojou frajerkou, ktorá sa momentálne hára, a tak sa nemôžu stretávať. Je z toho, chudáčik, úplne hotový."
Po zvierati Helena dlho túžila, ale stále sa naň nevedela odhodlať:
"Až keď som dosiahla vek tridsať rokov, povedala som si, dobre, a teraz už si idem robiť len potechu a to, čo sa mi páči v živote, a preto si kúpim psa."
Prečo si vybrala chrta? Vlastne o tom rozhodol článok, ktorý v tom čase vyšiel v časopise Pes a mačka. Chodila po výstavách a premýšľala o vhodnej rase, a zrazu čítala o psíkovi, ktorý mal presne také vlastnosti, aké by jej u psa vyhovovali. Napríklad, že je lenivý. "Chrt síce potrebuje veľa pohybu, ale tak, že ho raz za deň vezmete von a necháte poriadne vybehať. Hodinu, ak máte čas aj tri či päť, ale potom už zvyšnú časť dňa prespí. Keď ho sledujem vypusteného v prírode, ako nádherne beží, je to krásny pohľad. No keď potom dôjde domov, ľahne si na gauč a drieme, aj túto jeho lenivosť mám veľmi rada."
Keďže Fído je jej prvý pes, Helena s ním začala chodiť aj na cvičák, ale keďže sa jej tam veľmi nepáčilo, prestala a snažila sa ho vychovávať sama. Žiadna zbytočná drezúra, ale zase sú určité povely, ktoré musí zvládať.
"Samozrejme, chrty nemožno púšťať tam, kde je veľa podnetov. Predsa len, sú to lovecké psy a keď sa vychytia, tak ich nikto nezastaví. Viažu sa k tomu mnohé historky, ako ich páni autami naháňali po letisku a podobne. Aj Fído je taký, keď vidím, že idú nejakí ľudia alebo psy, radšej ho pripnem na vodidlo. No keď sme na prechádzke sami a nič ho nerozptyľuje, poslúcha bez problémov."
Fído má za sebou už aj úraz. Keď bol maličký, dobrácke šteňa pohrýzol iný pes. Bolo ho treba zašívať a keďže si jednu jazvu potom znovu rozhrýzol, musel nosiť ochranný golier.
"Vtedy som ho párkrát zobrala aj do divadla a do dabingu. Nebol s ním najmenší problém, správal sa vzorne, všetci obdivovali, aký bol slušný. Do dabingu som mu napríklad vzala jeho pelech a on si ľahol priamo v štúdiu pod mikrofón a čakal, kým som dodabovala."
(bd)
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ