Laco Kraus (1943) - televízny a filmový kameraman. Spolupracoval s väčšinou našich režisérov, podpísal sa na týchto snímkach: Americká tragédia, Ako sa Vinco zaťal, Straty a nálezy, Útek zo zlatej krajiny, Sedím na konári a je mi dobre, Let asfaltového holuba, Jaškov sen, Prekliaty služobník lásky.

Manželka i dcéra si už dávno zvykli, že v sobotu a v nedeľu pripravuje rodinný obed vždy on. Televízneho a filmového kamerana Laca Krausa totiž varenie baví, je pre neho relaxom a navyše rituálom, ktorý sa nedá ničím nahradiť.

Jeho vzťah k vareniu sa vyvíjal celkom nenápadne. Počas štúdia na pražskej FAMU býval na internáte, a keďže štipendium sa rýchlo míňalo na iné veci než na jedlo, so spolubývajúcim si ako poslednú záchranu kupovali ryžu. Do hrnca dali trošku oleja, slaniny, na to pokrájanú cibuľu, cesnak a uvarenú ryžu, všetko zamiešali a jedlo bolo hotové. "Neskôr som ryžu skúšal rôzne ochutiť, na rad prišli aj pokusy s varením polievok, ktoré dodnes milujem, a postupne som sa takto dostával k stále zložitejším jedlám," spomína Laco Kraus na svoje kuchárske začiatky.

Bez receptov

Veľa skúseností s varením získal neskôr aj pri nakrúcaniach po celom Slovensku. ,,Nikdy mi nerobilo problém zájsť v hoteli do kuchyne a pozerať sa, ako vzniká jedlo, ktoré mi chutí."

Veľa mu dalo aj priateľstvo s hercami, z ktorých mnohí radi a dobre varia. Patril medzi nich napríklad aj Vladimír Müller.

Laco Kraus si však takto získané recepty nezapisuje. ,,Pre mňa sú skôr inšpiráciou. Rovnako kuchárske knihy. Mám ich síce dosť, ale tiež si v nich pred varením iba listujem. Aby som získal predstavu, ako má asi hotové jedlo vyzerať. Potom si už idem vlastnou cestou."

Baví ho vymýšľať

Základom úspechu v kuchyni je podľa neho starostlivá príprava. Dôraz kladie na kvalitné a čerstvé suroviny, ktoré rád nakupuje na trhoch. Všetko, čo potrebuje, si potom rozloží na stole v rôznych nádobkách, ktoré musia pôsobiť aj esteticky.

,,Čo konkrétne uvarím, sa rozhodnem až na základe toho, čo mám pred sebou a ako to na mňa vizuálne vplýva."

Dcéra Laura preto o ňom hovorí, že varí síce výborne, ale nie je schopný pripraviť to isté jedlo dva razy. Lacovi Krausovi to však neprekáža, pretože na varení ho najviac teší vymýšľanie. Dbá však aj na to, aby bol stôl kompletne prestretý a jednotlivé chody išli za sebou tak, ako sa patrí. ,,Vždy začíname aperitívom, predjedlom, polievkou a na záver príde káva, koňak a zákusok."

Veľmi dôležité sú pre neho aj koreniny. Dokonca si vytvoril vlastnú zmes. ,,V mlynčeku si rozdrvím čili papričky a naše feferónky. To si potom dávam do polievky, omáčok a mäsa, keďže manželka a dcéra nemajú rady ostré jedlá."

Kuchynskú techniku neodmieta, ale ani nepreferuje. ,,Rád si krájam či miešam suroviny sám. Nepotrebujem na to robot. Zato mám špičkový wok aj s časomierou, špičkové hrnce, panvice, z ktorých každú používam na niečo iné."

Neprejedá sa

Pokiaľ ide o zásady zdravej výživy, Laco Kraus odmieta extrémy. ,,Organizmus si sám rozhodne, na čo má chuť. Podstatné je nejesť veľa naraz. Napríklad, nedávno som si dal urobiť klobásy. Sú síce výborné, ale nám vydržia až do mája. Lebo si vezmem iba jednu, nakrájam spolu so zeleninou, obložím, pekne prestriem - a stačí mi to. Nemusím sa nimi objesť do prasknutia."

Za jedinú cestu v boji s obezitou považuje šport, veľa pohybu a v kuchyni používanie kvalitných surovín. ,,U nás sa jedlá málokedy vyprážajú. A keď už, tak na olivovom oleji, anglickej slanine a údenej talianskej šunke."

A čo má Laco Kraus na tanieri najradšej? Zje vraj všetko, ale nikdy neodmietne dobrý tatársky biftek. Naopak, od detstva sa vyhýba dukátovým buchtičkám.

Tri perzské šoky

Keď je v zahraničí, rád skúša nové jedlá, všetko však zase zjesť nemusí. Rád si spomína na filmovačku na jadranskom ostrove Brač, kde dostali pozvanie na tamojšiu špecialitu - sušené ryby. ,,Hovoril som si, čo už to môže byť za pohostenie. Lenže, dozvedel som sa, že ide o vyše štyristoročnú tradíciu. Ryby sa nakladajú do špeciálnej zmesi v špeciálnych sudoch, ktoré sú uložené v pivnici pri stálej teplote. Chutili ako jemný varený rak, podávali sa s červeným vínom, bielym chlebom a na jazyku sa doslova rozpúšťali."

Najväčší zážitok si odniesol z Perzie, kde ho pozvali na filmový festival. Jedlo sa tri či štyri hodiny a prvý šok prišiel hneď na začiatku. ,,Dostali sme misky s pomarančovou, grapefruitovou a citrónovou šťavou, do ktorých sa máčalo čosi ako listy nášho šťaveľa. Má to však svoju logiku, pretože tak sa žalúdočné šťavy pripravia na to, čo ich čaká. Druhý šok prišiel s grilovaným mäsom, ktoré sme dostali spolu so siedmimi mištičkami. V každej bola iná príchuť - od medovej až po štipľavú. Každý si mohol teda mäso namáčať do tej, ktorá mu bola najbližšia, prípadne chute striedať a kombinovať. No a tretí šok bol na záver, keď nám servírovali velikánske misy s ľadom, kde bol nápoj podobný kumysu. Ako sme sa dozvedeli, ten sa pije kvôli tráveniu, pretože po takom veľkom obede je zvykom odpočívať."

FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ