Ján Medlen, maloroľník z Gbelov, narodený roku 1870, sa stal známym v súvislosti s objavením ropy. Tento podivný príbeh uverejnili na Slovensku vari už všetky noviny a časopisy. Väčšina opisovala Medlena ako blázna, čo údajne čertov so sekerou po kútoch naháňal, a preto si vraj postavil kruhovú stodolu - rotundu, lebo čerti sa najčastejšie v kútoch držia. Lenže on takéto stavby za vojny videl v Bosne. Ľahšie sa stavali, aj strecha zo slamy dobre na nich držala a lepšie sa v nich seno skladovalo.

Čudákom bol, to je pravda, ale gbelský rodák MUDr. Čársky, ktorý bol vynikajúci chirurg, o ňom píše, že pred vojnou (prvou svetovou), bol chasníkom ako každý iný. Každú nedeľu chodil v bielej vyšívanej ľanovej košeli do kostola, večer do krčmy a aj na vojenčine spravil kariéru - vrátil sa z nej ako "Zugsfuhrer" (čatár). To len vojna v Bosne a Hercegovine spravila z neho "čudáka". Prestal chodiť do kostola a do krčmy, málo rozprával a stránil sa ľudí. Ktovie, čo za zážitky si z vojny, čo tam viedlo Rakúsko-Uhorsko, doniesol. Blázon nebol, to len ľudia o ňom tak hovorili, keď si nedokázali vysvetliť jeho konanie a jeho vynálezy. Napríklad pri stodole si postavil drevený stroj. Pamätníci udávajú, že ako chasníci sa na vahadlo tohto stroja vešali, čím rozkrútili koleso, a to Medlenovi poháňalo sečkáreň. Za najväčšie čudáctvo ľudia pokladali, že sa presťahoval na samotu na Dúbravu pri železničnej trati. Tam si postavil domček s maštaľou. Pole bolo sčasti podmočené, no on vymyslel, ako ho odvodniť sústavou kanálov. Usilovne ich kopal a pri práci si pofajčieval z fajočky. Raz od odhodenej zápalky vzbĺkol na dne kanála oheň. Najprv sa preľakol, ale oheň na dne kanála mu nedal pokoja, až prišiel na geniálnu myšlienku. Preto geniálnu, lebo v tej dobe sa zemný plyn ešte nikde nevyužíval. Naftári všade na svete (v Gbeloch sa ešte o rope nevedelo!), plyn ako bezcenný produkt zväčša vypúšťali do ovzdušia. Ale Medlen rozmýšľal inak. Jeho genialita spočíva v tom, že vymyslel spôsob, ako plyn využiť a že to zariadenie realizoval s primitívnym náradím a materiálom. Na mieste, kde plyn prenikal zo zeme, vytvoril v zemi z fošní (škáry dobre vymazal hlinou) akési rezervoáre plynu a plyn z nich priviedol rúrkami do sporáka. Vyrobil horák, zapálil plyn, a ono mu to fungovalo. Plyn pomaly horel a Medlen na ňom varil, izbu vykúril a aj železo zohrial, keď si chcel motyku, či lemeš na pluh nakovať. Plameň mohol údajne aj regulovať.

Chýr o tom sa rozniesol, a tak sa prišiel o tom presvedčiť aj hlavný slúžny zo Skalice. Všetko popozeral, povypytoval sa, zakázal plyn ďalej používať a podal o tom správu nitrianskemu podžupanovi, ten zasa Uhorskému banskému úradu v Banskej Bystrici. V úradnom doklade pod čís. Ad 15340/1911 sa píše: (doslovný preklad hlásenia z maďarčiny):

"Z hlásenia okresného predstaviteľa mesta Skalice som sa dozvedel, že v obci Gbely na viacerých pozemkoch boli objavené plynové indície. Tamojší obyvateľ Ján Medlen zapojil dve indície do svojho obydlia a horiaci plyn využíval na vykurovanie všetkých miestností svojho domčeka, na varenie a kutie železa. Nepotrebný plyn odvádzal pomocou trubky mimo svojho obydlia. Okresný predstaviteľ zapojené indície nechal okamžite odpojiť a ďalšie využívanie plynu zakázal.

Pretože nie je v mojich možnostiach zistiť, či ide o bahenný alebo zemný plyn, prosím vás, aby ste v tejto záležitosti urobili ďalšie opatrenia, preskúmali terén a o výsledku Vašej činnosti láskavo informovali."

Nitra, 21. júna 1911

Miesto podžupan a hlavný notár

(pečiatka a nečitateľný podpis)

Úrady nič nepodnikli, Medlen si plyn opäť zapojil a celé dva roky až do jari 1913 ho ďalej využíval. Len na jar roku 1913 mu pri búrke oheň zhasol a keďže Medlen nebol doma, v miestnosti sa nahromadil plyn. Keď po návrate domov škrtol zápalkou, plyn vybuchol. Medlenovi sa nič vážnejšie nestalo, len strechu domu rozmetalo po okolí.

Nato už prišli geológovia, pretože plyn sa zvyčajne vyskytoval tam, kde ropa, a nariadili urobiť pokusné vrty. Vrtnú vežu postavili Medlenovi priamo pri jeho domčeku. Darmo zúril, nepomohol si. Znamenalo to koniec jeho vytúženej samoty. Mohol sa len smutne dívať, ako veží a ťažiarov okolo jeho domu pribúda.

Ján Čomaj, Trnava

Fotografie - archív autora

Mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky na už nežijúcich blízkych, dokumenty o minulosti. V rodinách sa zavše s pietou, zavše rozpačito prekladajú z miesta na miesto fotografie a rôzne písomnosti z čias prastarých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá.

Čo konkrétne

máme na mysli?

Fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí (slávnosti, divadelné predstavenia, majálesy, vojenské prehliadky, športové podujatia). Fotografie zo súkromného života, najmä z rôznych činností. Zábery pamätníkov, sôch, ktoré už nejestvujú, dobových dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny i zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe, o človeku v nej.

Tu treba vysloviť dve dôležité prosby: Bez určenia KTO je na fotografii, ČO zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže a prípadne bez ďalších širších informácií, dalo by sa povedať príbehov, fotografia či písomnosť nie je dokumentom, nemá výpovednú hodnotu a nemožno ju použiť. Okrem toho, každý dokument treba na rube očíslovať, označiť menom majiteľa či odosielateľa a v osobitnom sprievodnom liste napísať k číslu spomínaný popis, "príbeh". Ide o obdobie prvej polovice 20. storočia. A ešte niečo, nekvalitné xerokópie nie sú reprodukovateľné.

A ako to, čo pošlete, chceme použiť?

Obsahovo najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME, čo bude istotne uznaním úsilia o ich záchranu, a potom z nich spojovacím textom historik Dušan Kováč spolu s Vydavateľstvom Q 111 vytvoria pútavú a originálnu publikáciu - ak materiálu bude dosť a bude zaujímavý.

Dvadsiati vyžrebovaní účastníci tohto zberateľsko-záchranárskeho podujatia dostanú úspešnú knihu Dušana Kováča 20. storočie, storočie svetla - storočie temna (Slovensko v 20. storočí) a knihu Milana Lasicu Piesne a iné texty.

Kam posielať

materiály?

Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava; e-mail: Q111@stonline.sk