Turek Mehmet Ali Agca po 25 rokoch vyšiel na slobodu. Pred istanbulskou väznicou ho čakali desiatky novinárov a stúpencov. Veľkú časť Turecka prepustenie muža, ktorý chcel zastreliť pápeža Jána Pavla II., šokovalo. Proti jeho prepustenie sa odvolal turecký minister spravodlivosti.
FOTO - REUTERS
Muž, ktorý chcel pred 25 rokmi zavraždiť pápeža Jána Pavla II., je odvčera na slobode. Mehmet Ali Agca vyšiel z väznice v rifliach, modrom svetri a teniskách. "Vyzeral vážne," napísala o Agcovi so šedivými vlasmi agentúra Reuters. Atentátnika sprevádzala ozbrojená ochranka. Na otázky asi stovky novinárov, ktorí ho čakali pred väzenskou bránou, neodpovedal.
Turecký minister spravodlivosti oznámil, že sa proti rozhodnutiu súdu odvolá. Nie je preto vylúčené, že sa Agca do väzenia ešte vráti.
Jeho prepustenie vyvolalo rozdielne reakcie. Rozhorčilo najmä dcéru novinára Abdi Ipeciho, ktorého Agca v roku 1979 pre články o pravicových extrémistoch zavraždil. "Agca nie je len vrahom môjho otca, považujem ho za národného zabijaka," napísala Ipekciho dcéra Nukhet v liste, ktorý denník Milliet zverejnil na prvej strane. "On zavinil, že slová Turek a vražda idú k sebe." Noviny Milliet, pre ktoré zavraždený novinár pracoval, včerajšok označili za "deň hanby".
Pravicoví radikáli naopak Agcu vítali ako hrdinu a na auto, v ktorom odchádzal, hádzali kvety. V dave Agcových obdivovateľov sa objavili aj obskúrne turecké figúry. "Je to náš rodinný priateľ, milujeme ho," povedal agentúre AP Mustafa Akercan. Jeden z dvojice Turkov, ktorí v roku 1997 uniesli lietadlo Malta Air a namiesto v Istanbule ho prinútili pristáť v Kolíne nad Rýnom. Požadovali vtedy vydanie Agcu.
Dnes 48-ročný Turek, ktorý svoju mladosť prežil ako nájomný vrah a pravicový extrémista, tvrdí, že sa zmenil. Chce sa venovať šíreniu demokracie a rád by sa vraj stretol s nasledovníkom Jána Pavla II., s novým pápežom Benediktom XVI. Ján Pavol II. mu odpustil a dokonca sa s ním aj stretol.
Po podmienečnom prepustení z tureckej väznice sa ho ujala armáda. Čaká ho absolvovanie povinnej vojenskej služby, ktorej sa v minulosti vyhol. Najskôr prejde lekárskou kontrolou a potom výcvikom v armádnom stredisku.
Agcu zadržali pred 25 rokmi priamo na vatikánskom námestí. Za pokus o atentát na pápeža ho odsúdili na doživotie. Taliansky prezident ho v roku 2000 omilostil. Atentátnika následne vyhostili do vlasti, odkiaľ ušiel z väzenia, kde sedel za vraždu novinára Ipekciho. Doteraz nie je jasné, z akého dôvodu, chcel zabiť pápeža Jána Pavla II. Agca tvrdieval, že je mesiáš a konal na Boží pokyn. Údajne si pápežovu smrť želal komunistický blok na čele s KGB.
Stal sa 13. mája 1981 v Ríme zázrak?
Keď pápež Ján Pavol II. po ťažkej chorobe 2. apríla minulý rok zomrel, tisícky ľudí zhromaždených pred jeho oknom na Námestí sv. Petra začali vykrikovať: "Santo, subito!" Požadovali, aby sa pápež stal okamžite svätým.
Jednou z podmienok, aby sa ním bývalý krakovský kardinál Karol Wojtyla mohol stať, musí byť dôkaz, že jeho život sprevádzali aspoň dva zázraky. Jedným z nich by podľa niektorých hlasov z Vatikánu mohol byť práve pokus o atentát na Jána Pavla II., z ktorého pápež vyviazol pomerne ľahko, keďže sa atentátnikove guľky vyhli životne dôležitým orgánom.
Kardinál José Saraiva Martins, prefekt kongregácie určenej svätým, povedal, že skupina teologických expertov zvažuje, či atentát z 13. mája 1981 a dlhé trápenie na konci života môžu byť vyhlásené za mučeníctvo.
S atentátom je spojené aj tzv. tretie tajomstvo Fatimy, ktoré zverejnil Vatikán v roku 2000. Podľa neho sa svätá panna Mária v roku 1917 zjavila trom deťom neďaleko Fatimy a predpovedala mučeníctvo a trpenie "muža v bielom". Pápež Ján Pavol II., neskôr guľku, ktorá zasiahla jeho rameno, daroval fatimskej svätyni v Portugalsku. Od atentátu mal pápež obzvlášť veľkú úctu k fatimskej panne Márii. (rek)
