FOTO ARCHÍV

Je dobré tykať si s kolegami a s nadriadenými? Mnohí ľudia sa s touto otázkou vysporiadajú jednoducho - prispôsobia sa zvyklostiam, ktoré na ich pracovisku panujú. Iným však tento naoko banálny problém môže spôsobiť v práci určité nepríjemnosti. V niektorých krajinách - a aj u nás - totiž tykanie znamená dôvernejšiu formu komunikácie, ktorá nemusí každému vyhovovať. Okrem toho uvoľnenosť pravidiel spôsobila, že aj otvorenejší ľudia si niekedy nie sú istí, komu a za akých okolností je vhodné tykanie ponúknuť.

"Na tieto veci sa ma ľudia pýtajú veľmi často, pretože kedysi striktné spoločenské pravidlá sú dnes dosť rozhádzané," hovorí Anna Sýkorová, odborníčka na firemnú kultúru, komunikáciu a spoločenské vzťahy. V určitých situáciách skutočne nemusí byť jednoduché rozhodnúť sa medzi tykaním a vykaním, pretože pocit rozdielnosti v týchto spôsoboch komunikácie máme tak trošku "pod kožou". "Veď ani v našom jazyku nie je tykanie a vykanie náhodou," upozorňuje Sýkorová.

Kedysi boli tieto otázky bontónu jasné a vychádzali z postavenia muža a ženy spoločnosti: tykanie navrhoval muž, žena však mala právo s jeho ponukou nesúhlasiť. Dnes však pravidlá bežné v našej kultúre zamiešal dynamickejší život vo firmách ale aj vplyvy zahraničných firemných kultúr. Tykanie vo firmách sa u nás rýchlo rozšírilo najmä s príchodom amerických spoločností. "Angličtina totiž nerozlišuje tykanie a vykanie, rôzne postavenie spolupracovníkov sa v amerických firmách rozlišuje prostredníctvom iného spôsobu vyjadrovania; inak sa zhovárate so seberovnými kolegami, a inak hovoríte s nadriadenými," vysvetľuje Anna Sýkorová.

I keď sa podľa Anny Sýkorovej nedá vysloviť žiadna všeobecne platná formula, podľa ktorej sa vysporiadate s problémom tykania a vykania, základnú orientáciu by vám mali poskytnúť slušnosť, zdvorilosť a takt. Ak chcete teda navrhnúť tykanie, alebo sa mu naopak vyhnúť, snažte sa byť jednoducho slušný. "Ak nechcete druhému ublížiť a zároveň sa nechcete sám cítiť ublížený, musíte byť jednoducho kreatívni, pretože každá situácia je iná," hovorí Anna Sýkorová. "V zásade si však dvaja ľudia začnú tykať vtedy, keď obaja dospejú do určitého štádia porozumenia. A vtedy je tykanie v poriadku, vyplynie totiž zo situácie a obe strany s ním spontánne súhlasia."