Môžete mať pocit, že v podstate viete, na čo sa to idete pozrieť. A mať predstavu, ako asi brutálny krimi-triler môže vyzerať, no aj tak vás tento film prekvapí - svojou nástojčivosťou, a to hneď od prvej sekundy. Akoby vám chcel povedať: Prestaň sa už vrtieť, odlož si konečne veci a prestaň sa baviť. Odteraz budeš vnímať už iba mňa!

Do kinosál sa hodí, pasuje mu šero a tma, kde hranice premietacieho plátna jemne zanikajú. Väčšinu času je veľmi sugestívny napriek tomu, že to, o čom rozpráva, vy zrejme v živote nezažijete.

Veď aj Dä-su, bežný štyridsiatnik s bežným rodinným životom, je zaskočený, keď vidí, čo sa to s ním robí. Nevie, kto ho nechal zavrieť, nevie, kde je zatvorený, netuší, čo také zlé spravil a za čo dostal trest. Všetko sa zrazu zvrtlo, on už o sebe nerozhoduje, je v rukách násilných a ľahostajných ľudí, môže len čakať, čo bude ďalej.

Po pätnástich rokoch sa dostane von a chce sa pomstiť. Komu, to musí veľmi rýchlo zistiť. Bezmocnosť a zúrivosť z neho spravili chladný stroj, sústavné prežívanie krivdy v ňom vyvolalo túžbu po vraždení a mučení.

Reálny, všedný život sa v tej chvíli definitívne stráca. Spočiatku by ste povedali, že sa asi pozeráte na absurdnú komédiu. Sem-tam sa do tejto krvavej odysey zapletie záblesk čierneho humoru, a nedá sa jednoznačne povedať, či vás to aspoň na chvíľu vracia na zem, do bezpečia, alebo či to len zvýrazňuje neľudskosť a chlad.

Ten chlad je všade a je ho veľa (keď znie Vivaldiho Zima, je to už na hranici vkusu), aj tak však neprevláda. Dä-su má horúcu hlavu, keď sa ženie za pomstou a horúcu hlavu má aj ten, koho chce zničiť - tiež mal kedysi svoj dôvod na pomstu. Dä-su zistí, že raz naozaj veľmi ublížil, vyčíta si to a len vtedy si začína naplno uvedomovať svoj trest. Krv, ktorá sa v ňom dlho búrila, teraz už neznesiteľne vrie.

Osobné poníženie sa mieša s verejným prejavením nenávisti a zlosti. Pôsobí to drásajúco i dojímavo, vari o to viac, že tým zmietajúcim sa človekom je tajomný Ázijčan. Narodil sa a žil v krajine, kde sa ľudia učia svoje negatívne emócie skrývať, kde sa patrí usmievať a úctivo ukláňať a kde je aj nervozita či podráždenie znakom slabosti.

Príbehu dodávajú špeciálnu silu aj zaujímavé obrazy, niektoré zábery sú postavené takmer hypnoticky. Mierne rušivo však pôsobí opakovanie niekoľkých "osudových viet", akýchsi starých múdrostí typu: Usmievaj sa a celý svet sa bude usmievať s tebou, alebo Aj keď som zviera, nezaslúžim si život?

Pri nich sa nám môže príbeh na malú chvíľu odcudziť. Keď už raz prijmeme hru a vezmeme vážne veľkú, hoci peknú a pozoruhodnú filmovú fantáziu, nemali by sme mať stopercentné právo na jej vlastné prežívanie a vlastnú interpretáciu?

Oldboy (Oldboy) o Južná Kórea 2003 o 121 min o Scenár: Park Chan-wook, Hwang Jo-yoon, Lim Joon-hyung o Réžia: Park Park Chan-wook o Kamera: Chung Chung-hoon o Hudba: Cho Zoung-wuk o Hrajú: Choi Min-sik, Yoo Ji-tae, Kang Hye-jung, Ji Dae-hwan, Oh Dal-su