Mitanových osobných dejín od starších výpožičiek, ktoré si autor s obľubou berie od všelikoho, nevynímajúc ani seba, ani Pána Boha, ba ani seba ako Pána Boha. Postupne v týchto intarziách rozpoznávame napríklad staršiu poviedku Bomba 73, rozobranú na kúsky a majstrovsky povkladanú do nového deja, ako aj iné známe texty, súkromnú korešpondenciu, interview atď.
Hrdinami Mitanovho nového románu sú takmer menovci Dušan Eliáš a Dušan Jonáš. S Jonášom sa autor stotožnil, ale hocikedy sčista-jasna vstúpi do deja aj sám ako deus ex machina, a potom z neho zase ležérne vystúpi. Z Eliáša spravil pre jeho snaživosť eštebáka, ktorý sa časom dáva na pokánie a prechádza očistcom. Niť deja sa ťahá od čias kolektivizácie až po niekoľko súčasných súčasností, nevynímajúc inváziu západných cirkví vrátane mamonu. Nevynecháva ani dobové kurióznosti - napríklad pokusy o prekročenie hraníc bývalej komunistickej vlasti z jednej aj druhej strany. Samozrejme, vlažným ho nenechala ani nežná revolúcia, normalizácia po roku 69 a nenormalizácia po roku 89. Popritom venuje Mitana spravodlivú polovicu románu Zjavenie evanjelizácii svojho čitateľstva skrze vlastný dar písania. Pri decentných narážkach na staré hanebné epizódky autora pôsobí jeho kázanie nielen jurodivo, ale aj bezprostredne, uveriteľne, pravdivo. A vzhľadom na to, že Mitanovi jeho staré dobré ľahké pero stále nevynecháva, knižka sa sakramentsky dobre číta.
Mnohí maloverní už Mitanu za jeho provokatívnu spasiteľskú horlivosť na veky vekúce odpísali, ale postupom času si asi nebudeme celkom dobre vedieť spomenúť na ich mená. Mitana "kladie nenormálne otázky, aby dostal aspoň trochu normálne odpovede". Ak máme podľa nepísaného pravidla číslo jeden predovšetkým veriť autorovi, k čomu nás nikto nenúti, tak si Mitanove bratislavské evanjelium pred utvorením vlastného úsudku hádam najskôr prečítame. Pravdupovediac, skôr nám môže byť sympatické, že sa tento starý kozák ani napriek svojmu nadprirodzenému poznaniu nepchá do neba. V celkom normálnej hyperbole chce prirodzene rozprávať o posvätnosti aj profánnosti života, o mysterióznom poriadku vecí neskutočných aj o pláne vecí ozajstných. Asi budeme vedieť prečítať správne aj také zveličené tvrdenia, v ktorých sa autor dušuje, že nad každým vchodom do kostola teraz visí jeho fotka s nápisom zákaz vstupu. Aj keď zapálení archanjeli jedinej správnej mravnosti sa už zrejme nebudú ďalej nečinne prizerať Mitanovmu kacírstvu a poponáhľajú sa s rozoslaním náležitých vyhlásení.
Autor: JÁN LITVÁK
