2. 1. 2006 zatiaľ moje posledné.
Nad darcovstvom som premýšľal už dlho, a tak keď prišli k nám do školy, zaváhal som len na sekundu. Na výber som mal nudné cviko z matematickej analýzy alebo trošku obávané darovanie krvi. Sestričky boli pekné a milé a mňa hrial príjemný pocit z dobrého skutku. Navyše mi dali jesť, čo mi zdvihlo náladu na celý deň. Odvtedy sa však veľa zmenilo.
Mám za sebou 9 odberov a len jedno odpadnutie :-).
Na začiatku to bola paráda. Hneď na druhý odber som sa vybral na Partizánsku. Mám to kúsok od domu, takže som aspoň auto nemusel brať, veď je zakázané šoférovať po odbere a ešte je to aj trochu riskantné. Tam som daroval 2. krát, kým to tam zatvorili.
Potom som začal chodiť na Antolskú. Tiež dvakrát a zatvorili ju. Potom na Kramáre. Trikrát a zatvorili. Takže, odteraz chodím do Ružinova. Zatiaľ som bol raz, ale neviem, či ešte pôjdem. Je to skrátka hrozne ďaleko. A ak to zatvoria aj tam, nech nikto neráta že sa budem trepať do Trnavy :-).
A prečo chcem štrajkovať? No hlavne pre podmienky, ktoré sa za tie roky zmenili. Keď som sa pýtal sestričiek, či mali niekedy dostatok krvi, povedali mi, že ešte nikdy, ale žiaľ, ja ten pocit nemám. Kedysi som si mohol odpočítať 2000 Sk zo základu dane za každý odber, dnes nemôžem. Kedysi som mal na výber 4 odberové miesta, dnes na výber nemám. Kedysi som dostal po odbere najesť, dnes dostanem len gastrolístok. Kedysi som dostal celý deň voľna, dnes dostanem len čas nevyhnutný na odber.
Takže jediné, čo mi zostalo ako motivácia na darcovstvo je:
1. Sú tam pekné sestričky, ktoré sú navyše vždy milé a veselé.
2. V ten čas nemusím do školy, prípadne do roboty.
3. Môžem niekomu zachrániť život a mám super pocit z dobrého skutku.
4. Chodia tam pekné baby. Minule som aj jednu oslovil, ale hanbil som sa vypýtať si číslo.
5. Po darovaní sa potláčajú moje sexuálne potreby.
6. Skontrolujú bezplatne môj zdravotný stav.
7. Majú výborný čaj a príjemnú pohodu.
A mne tieto dôvody aj celkom stačia a chodím tam rád, ale verím, že množstvu ľudí ani nie. A keďže nie je dôležité, aké pohnútky darcu privedú k darovaniu, myslím, že by s tým bolo treba niečo spraviť.
A ako povedala najkrajšia ružinovská sestrička: "Je to na vás! Mali by ste sa vzbúriť, lebo aj nám sa v takýchto podmienkach zle pracuje, ale nás je dosť, vás však ubúda."
muransky.blog.sme.sk
Autor: Viktor Muránsky
