ých hodín stala klúčová osoba židovského štátu. Podľa niektorých analytikov, ak neurobí veľké chyby, mohol by pomýšľať aj na to, že sa po marcových voľbách stane novým premiérom.
Bude to však ťažké, a to z niekoľkých dôvodov: Olmert nemá charizmu Ariela Šarona, bezvýhradnú podporu strany Kadima a nie je ani známy vo svete. V Jeruzaleme sa klebetí, že mu už telefonovala americká ministerka zahraničia Condoleezza Riceová, aby si ujasnila, či je on tá osoba, ktorej treba volať, ak sa niečo stane.
Problém je aj v tom, že sa nevie, či a kedy vyhlásia Ariela Šarona za trvalo neschopného vládnuť (nateraz je len dočasne neschopný). Kým bude Olmert len akýmsi náhradníkom, nemá šancu príliš vyniknúť a bude len niekým, kto udržuje základný chod krajiny. Teraz musí urgentne vyriešiť dve veci: či povoliť Arabom z východného Jeruzalema voliť v januárových voľbách poslancov palestínskej samosprávy a ako naloží s faktom, že Šaron okrem postu premiéra riadil aj 12 ministerstiev, ktoré zostali po odchode labouristov z vlády prázdne.
Podľa televízie Channel 10 je Olmertova situácia komplikovaná aj tým, že všetky záležitosti v novej strane Kadima, ktorú založil spolu so Šaronom, má pod palcom premiér. Stanovy strany sú podľa právnikov koncipované tak, že bez Šaronovho súhlasu sa nedá kúpiť ani papier do straníckej kancelárie. Je taktiež známe, že Šaron sa vždy vyhýbal otázke, kto by mal byť jeho korunným princom. Olmerta považoval za spoľahlivého spolupracovníka, ale nie za dobrého priateľa.
Olmert podobne ako Šaron čelil podozreniam z korupcie, keď bol starostom Jeruzalema. V tom čase sa v meste zvýšila populácia ortodoxných Židov na úkor sekulárnych, ktorí sa sťahovali do otvorenejšieho Tel Avivu. (mik)
