FOTO
Ak by biele olympiády mali mať stále dejisko, muselo by ležať v Škandinávii. Každú štvrtú medailu zdobí severský pôvod. A každá ôsma je nórska.
S odstupom treba priznať, že Škandinávci mali na čo byť hrdí, keď začiatkom minulého storočia sebavedomo bránili svoje Severské hry a vzdorovali zrodu zimných olympiád.
Zvyšok sveta im to dodnes úplne nezabudol. Z dvadsiatich hier pririekol na sever iba dvoje. Švédi dostali košom šesťkrát, Fíni štyrikrát. Uspeli iba Nóri. Najskôr Oslo, jediné hlavné mesto sveta, ktoré kedy hostilo zimné olympijské hry (1952), a potom Lillehammer (1994), pravdepodobne jediné mestečko na svete, ktoré má lyžiara aj v znaku.
Nórska Olympia sa volá Morgedal
Štyriapolmiliónový národ velí zimnému svetu športu. Potomkovia Vikingov sú na čele historickej medailovej bilancie krajín. Nórsko získalo na doterajších devätnástich ZOH dovedna 264 medailí. Viac by ich malo iba Rusko (272), keby sme mu neoprávnene prirátali všetky medaily sovietskej éry, a Nemecko (300) so zarátaním výhody štartu dvoch výprav (NSR, NDR) v období 1968 - 88.
"Zimné športy sú trvalá súčasť spôsobu života Nórov," pripomína Olav Förde, redaktor časopisu Nytt fra Norge, na jednej z propagačných stránok nórskej vlády.
Lyže a korčule nie sú len kratochvíľa, ale na mnohých miestach životná nutnosť a dopravný prostriedok. Zimy sú na severe dlhé, ich dni krátke. Takmer tritisíc kilometrov lyžiarskych tratí v krajine však má umelé osvetlenie.
Nórska provincia Telemark dala meno tvaru lyží aj spôsobu doskoku z mostíka. Slalom je taktiež nórsky termín. Poskladaný zo slovíčok používaných v Morgedale: svahom (sla) vedená stopa (laam).
Morgedal je nórska Olympia. Rodisko Sondreho Aversena Norheima, pioniera lyžovania, ktorého prezývali "lietajúci muž" - morgedalský stolár a výrobca lyží vraj už v roku 1860 skočil za 30 metrov "bez pádu, udržiac sa v stoji", ako zaznamenali kronikári.
Práve v jeho dome, dnes múzeu, symbolicky zapálili oheň zimných olympijských hier 1952. Do dvesto kilometrov vzdialeného Osla ho štýlovo na lyžiach dopravila necelá stovka bežcov. Posledným fakľonosičom bol Egil Nansen, vnuk slávneho polárnika Fridtjofa Nansena.
Šport športov? Lyžovanie!
"Lyžovanie je zo všetkých nórskych národných športov najnárodnejší," napísal jeho dedo, nositeľ Nobelovej ceny, po tom, ako v roku 1888 prešiel na lyžiach naprieč Grónskom. "Ak niektorý šport má niesť titul šport športov, tak ho treba priznať lyžovaniu."
Lyžiarskou mekkou je Holmenkollen. Pre cudzincov atrakcia, pre Nórov monument a národná pamiatka.
Oslo sa voľakedy nazývalo Kristiania, názov zmenilo mesto zhodou okolností v roku prvej zimnej olympiády (1924). Legendárny mostík na Holmenkollene je o 33 rokov starší.
Otvárať pod ním Hry 1952 mal pôvodne nórsky panovník. Kráľ Haakon VII., aj jeho syn, neskorší kráľ Olav V., v mladosti vášnivý lyžiar, dokonca aj skokan, však museli ísť na pohreb anglického kráľa Juraja VI., a tak ich zastúpila princezná Ranghild. Na skoky však už boli doma a žasli, že pod mostík prilákali vyše stotisíc ich krajanov.
Kvalitné, aj finančne úspešné
Boli to dobre zorganizované hry, zhodujú sa historici. Dokonca aj finančne úspešné. "Celkový počet divákov dosiahol cifru 533 413 a hoci vtedy ešte neboli televízne prenosy, organizátori zarobili 1,5 milióna nórskych korún," pripomína Nemec Karl Adolf Scherer, autor knihy 100 rokov olympijských hier.
V severskom lyžovaní zobrali Škandinávci všetky medaily. Historický prvý triumf zaznamenali aj v alpskej disciplíne: Nór Stein Eriksen, "kráľ z Aare", vyhral obrovský slalom a v špeciálnom slalome skončil druhý.
Najrýchlejší však neboli len na lyžiach, ale aj na ostrých nožoch. Získali šesť z 12 možných medailí v rýchlokorčuľovaní vrátane troch zo štyroch možných zlatých. To bola zásluha Nóra Hjalmara Andersena, ktorý doma postupne vyhral 1500 m, 5000 m a napokon aj 10 000 m. Maratón s úžasným náskokom vyše 25 sekúnd.
Nórsko už piaty raz na ZOH trónilo na čele medailovej bilancie krajín.
Potom ešte dvakrát: v Grenoble 1968 a po korektúrach v dôsledku dopingových afér napokon aj v Salt Lake City 2002.
Calgarská nula nahnala strach
Medzitým však bola aj olympiáda 1988 v kanadskom Calgary a z nej sa Nóri vrátili prvý a posledný raz bez zlatej medaily.
"Od Chamonix 1924 až po Oslo 1952 dominovalo Nórsko zásluhou tradície, nie tréningu," tvrdí Stephen Seiler z fakulty zdravia a športu v Kristiansande vo vedeckej práci z roku 1998. "Potom však prišli na olympiády športovci ZSSR i NDR a nórsky amatérsky prístup k športu nevládal súperiť s ich systémovým tréningom na báze športovej vedy."
Obrat nastal až po fiasku v Calgary 1988. Aj z obavy, aby ďalšie neprišlo na druhej zimnej olympiáde v Nórsku, v Lillehammeri 1994.
"Nórska politika sa dramaticky zmenila," konštatuje Seiler. "Vláda rozhodla, že športovci nesmú dostať len šancu zúčastniť sa na olympiádach, ale aj šancu na nich vyhrávať."
Zrodil sa špeciálny program rozvoja vrcholového športu OlympiaToppen. Vláda naň nevyčlenila z verejných zdrojov sto miliónov korún ročne (15 miliónov amerických dolárov), ako s poukázaním na obdobný model Team Denmark požadovali nórski športoví šéfovia. Aj to, čo dala, však so sponzorskými peniazmi, investíciami do infraštruktúry zimných športovísk pred ZOH 1994 a taktiež vďaka centralizácii prostriedkov znamenalo výdatný ekonomický doping.
Švédi menia vkus, Nóri nie
V deväťdesiatych rokoch sa nórsky šport vrátil na výslnie sveta zimných športov: na troch Hrách (1992, 1994, 1998) získal 71 medailí, z nich 29 zlatých.
Susedia zo Švédska s dvojnásobnou populáciou sa naopak museli uspokojiť iba s odrobinkami: desať medailí a len dve zlaté. Na poslednej olympiáde v Salt Lake City skóre súboja dvoch rivalov (voľakedy tvorili jednu úniu) nabralo pre Švédov priam debaklové rozmery (medaily 17:96, zlaté 2:42).
Športoví vedci Tre kronor si to vysvetľujú postupnou zmenou vkusu krajanov, ovplyvnenou trendom a tempom výstavby športových hál. Vzrástla úspešnosť a následne aj popularita "teplejších" športov: tenisu, plávania, hádzanej, golfu, futbalu... A dialo sa to na úkor vytrvalostných, prírodných.
Nóri sú tradicionalisti, ostávajú verní zime.
Škandinávske olympijské legendy
Nórske
Sonja Henieová, krasokorčuliarka (1928 - 36): 3 zlaté
Ivar Ballagrud, rýchlokorčuliar (1928 - 36): 4 zlaté, 2 strieborné, bronzová
Birger Ruud, skokan (1932 - 48): 2 zlaté, strieborná
Vegard Ulvang, bežec (1988 - 94): 3 zlaté, 2 strieborné, bronzová
Johann Olav Koss, rýchlokorčuliar (1992 - 94): 4 zlaté, strieborná
Kjetil Andre Aamodt, zjazdár (1992 - 02): 3 zlaté, 2 strieborné, 2 bronzové
Thomas Alsgaard, bežec na lyžiach (1994 - 2002): 5 zlatých, strieborná
Björn Dählie, bežec (1992 - 94): 8 zlatých, 4 strieborné
Ole Einar Björndalen, biatlonista (1998 - 2002): päť zlatých, strieborná
Fínske
Clas Thunberg, rýchlokorčuliar (1924 - 28): 5 zlatých, strieborná, bronzová
Veikko Hakulinen, bežec (1952 - 60): 3 zlaté, 3 strieborné, bronzová
Matti Nykänen, skokan (1984 - 88): 4 zlaté, strieborná
Eero Mäntyranta, bežec (1960 - 68): 3 zlaté, 2 strieborné, 2 bronzové
Sampa Lajunen, severský kombinátor (1998 - 2002): 3 zlaté, 2 strieborné
Švédske
Gillis Grafström, krasokorčuliar (1920 - 32): 3 zlaté, strieborná
Sixten Jernberg, bežec (1956 - 64): 4 zlaté, 3 strieborné, 2 bronzové
Thomas Wassberg, bežec (1980 - 84): 4 zlaté
Gunde Svan, bežec (1984 - 88): 4 zlaté, strieborná, bronzová
Historická bilancia
1. Nórsko 96 92 76
2. ZSSR/SNŠ 87 63 67
3. USA 69 72 60
4. Nemecko (x) 47 46 33
5. NDR (x) 43 39 36
6. Rakúsko 42 57 63
7. Fínsko 42 51 49
8. Švédsko 39 30 41
9. Kanada 33 28 35
10. Švajčiarsko 32 33 38
(x - Nemecko 1924-36, 1956-64, keď štartovala spoločná výprava dvoch nemeckých štátov, a 1992 - 2002, osobitne je NDR 1968 - 88 a NSR 1952 a 1968 - 88. Podobne ZSSR/SNŠ 1956 - 92 a Rusko 1908 a od 1994.)
Oslo 1952 vo faktoch
Účasť: 694 športovcov z 30 krajín
Športy: 5 (plus ukážkovo bandy-hokej)
Disciplíny: 22
Najúspešnejšie krajiny: Nórsko 7 - 3 - 6
Najúspešnejší jednotlivec: Hjalmar Anderson (nórsky rýchlokorčuliar) tri zlaté
Diváci: 533 413
Otvorenie: kráľ Hakon VII.
Sľub: lyžiar Torbjorn Falkanberg
Oheň: Eigil Nansen (vnuk polárnika, oceánografa Fridtjofa Nansena)
Perličky z análov
Šiesta zlatá a na pol storočie posledná: Kanada, tentoraz reprezentovaná tímom Edmonton Mercury, vyhrala už šiesty olympijský hokejový turnaj - ďalšie zlato však kolíska tohto športu získala až po 50 rokoch, v Salt Lake City 2002. Československé mužstvo (zo Slovákov v ňom bol len Jozef Záhorský) skončilo tretie - s rovnakým počtom bodov ako Švédsko, ktoré v turnaji zdolalo hladko 4:0, no v barážovom súboji o bronz a titul majstra Európy prehralo 3:5, hoci viedlo už 3:0.
Dva triumfy 19-ročnej Američanky: Andrea Lawrenceová v rozpätí šiestich dní vyhrala oba slalomy, aj obrovský, ktorý sa uskutočnil ešte pred otvorením ZOH v 120 km vzdialenom Norefjelle. Mala iba 19 rokov, napriek tomu to bola už jej druhá olympiáda. Na prvej v St. Moritzi 1948 sa v pätnástich ešte ako Meadová zoznámila so zjazdárom Davidom Lawrenceom a v roku 1951 sa vzali. David skončil v obrovskom slalome až na 35. mieste.
Ženy prvý raz bežali na lyžiach: Z premiéry dám v bielej stope na 10 km sa vykľul čisto fínsky súboj - vyhrala ho Lyida Widemanová.
Na piedestáli tri rodiny: Na medailových stupňoch po krasokorčuliarskej súťaži dvojíc sa stretli tri súrodenecké páry - vyhrali Falkovci (NSR) pred Kennedyovcami (USA) a Nagyovcami (Maďarsko).
Hviezda VI. ZOH: Richard Button (USA)
V štyridsiatom ôsmom počas olympiády v St. Moritzi nemal ešte ani devätnásť rokov. Azda aj preto Američan Richard Button nabral odvahu zaradiť do voľnej jazdy skok, ktorý dovtedy nikto neskočil a ktorý jemu v tréningu prvý raz vyšiel len dva dni predtým. Neskôr síce videozáznam ukázal, že nebol úplne dotočený, ale o jeho prvenstve by aj tak nebolo pochýb. O štyri roky v Osle sa blysol iným primátom: ako prvý v súťaži skočil trojitý skok, rittberger. Rodák z Englewoodu v štáte New Jersey, dvojnásobný olympijský a päťnásobný svetový šampión (1948 - 1952), sa zapísal do análov tak výrazne, že ho niektorí pokladajú za najväčšie krasokorčuliarske eso histórie. Po olympiáde v Osle skončil kariéru, prešiel do revue (Ice Capades, potom Holiday on Ice), ukončil štúdiá práv na Harwarde, ale k ľadu sa vrátil. Od roku 1962 pôsobil ako chýrny krasokorčuliarsky komentátor televíznej stanice ABC. Navyše, založil spoločnosť, ktorá organizuje profesionálne MS, exhibície pre TV, ba aj súťaže SuperStars.
Legendárny Holmenkollen v záverečný deň zimnej olympiády 1952, keď sa vôkol mostíka tiesnilo vyše 100-tisíc divákov. Vpravo na štadióne Bislett domáci hrdina Hier Hjalmar Andersen, ktorý vyhral tri zo štyroch rýchlokorčuliarskych disciplín. FOTO - WWW.OLYMPIC.ORG
