Slovenský obranca Bostonu Bruins Milan Jurčina (v strede) sa raduje zo svojho druhého gólu v sieti Tampy, s ním sa tešia spoluhráči Marco Sturm (16) z Nemecka a Kanaďan Glen Murray (27). V sobotňajšom zápase NHL vyhral Boston nad Tampou 6:3. FOTO - ČTK/AP
Na sobotu 7. januára 2006 slovenský hokejista MILAN JURČINA nikdy nezabudne. Dvadsaťdvaročný vysoký obranca Bostonu Bruins (193 cm) vsietil v 30. minúte súboja s Tampou strelou spomedzi kruhov svoj premiérový gól v NHL a o 255 sekúnd pridal delovkou od modrej čiary aj druhý, čím zavelil na obrat v zápase. Domáci tím zvrátil v druhej polovici stretnutia skóre 1:3 na konečných 6:3. Nováčika v NHL z L. Mikuláša vyhlásili so spoluhráčom Axelssonom a útočníkom Tampy Prospalom za hviezdy zápasu. Puk, s ktorým strelil prvý gól, si odložil do zbierky.
Najlepší zápas kariéry?
"Určite áno. Dôležité je, že moje góly pomohli mužstvu k víťazstvu. Boston je v pozícii, keď potrebuje každý bod. Patrím medzi defenzívne typy zadákov, nestrieľam často na bránku súpera. Aj preto som mal v doterajších devätnástich zápasoch iba jednu gólovú asistenciu. V sobotu som mal gólové hody, ktoré sa asi tak skoro nezopakujú."
Aké je v mužstve zápisné za premiérový gól?
"Netuším. Pokladník Hal Gill, spoluhráč z obrany, mi po zápase nič nenaznačil. Zatiaľ som platil len za prvý zápas. Sumu neprezradím."
Sezónu ste začali na farme v Providence. Máte už pevnú pozíciu v zostave Bostonu?
"To ešte nie, stále bývam v hoteli a čakám, kedy mi z vedenia klubu oznámia, že si môžem hľadať apartmán. Bol by to signál, že so mnou napevno rátajú. Dúfam, že sobotňajším zápasom som si k tomu pomohol."
Ako často sa dostanete v zápase na ľad?
"Hrám vo dvojici s Američanom Brianom Leetchom, ale keď ide v zápase do tuhého, tréner strieda len štyroch bekov a mňa vynecháva. Naposledy som odohral solídnych dvanásť minút."
Veterán Leetch hrá v NHL 19 rokov, má Stanley Cup aj individuálne ceny. Ako spolu vychádzate?
"Rozumieme si a na ľade sa celkom dobre dopĺňame. Nedávno sme spolu krútili pedále na rotopede a vtedy som sa mu priznal, že ako chlapec som si zbieral kartičky hokejistov - jeho patrila v mojej zbierke medzi najvzácnejšie. Dobre sa na tom zasmial."
Boston je stále na poslednom mieste Severovýchodnej divízie a na postup do play off stráca šesť bodov. Aká je atmosféra v tíme?
"Ako to jemne povedať... Cítiť dusno, chalani chodia s malými dušičkami, že čo keď najbližšia výmena sa bude týkať ich? Posledné miesto v divízii nezodpovedá tradícii slávneho klubu a ak nepríde zlepšenie, možno čakať ďalšie zmeny."
Generálnemu manažérovi Mikovi O'Connellovi nevyšla výmena útočníka Thorntona do San Jose, Kanaďan v novom tíme žiari a vám chýbajú jeho góly.
"Aj tunajšie noviny hodnotia výmenu tak, že Boston ňou stratil."
V mužstve ste jediným Slovákom. Kto je váš najlepší kamarát?
"Český obranca Jirko Šlégr. Veľmi mi pomáha. Aj Vianoce som strávil v jeho rodine. Bývali sme spolu v hoteli na cestách za súpermi, ale keď prekročil hranicu šesťsto zápasov, už má podľa pravidiel NHL privilégium, že si môže zobrať samostatnú izbu. Po sobotňajšom zápase sme zašli spolu na večeru."
Dostali ste sa do nominácie tímu Slovenska na zimnú olympiádu 2006. Čakali ste to?
"Nečakal. Myslel som, že popri tradičných oporách vyberie tréner Hossa obrancov z ruských klubov. O to príjemnejšie ma to prekvapilo. Keď mi to rodičia oznámili v jeden decembrový deň ráno o štvrtej, od rozrušenia som už nezaspal. Veľmi sa teším na Turín."
Na drese nosíte číslo 68. Má to súvislosť s českou hviezdou Jaromírom Jágrom?
"Vôbec nie. Každý sa ma na to pýta. Dokonca aj samotný Jágr, keď sme nedávno hrali v New Yorku. Číslo mi pridelili v prípravnom kempe a už mi zostalo. Už som si ho chcel zmeniť, ale v klube mi vraveli, že túto sezónu musím s ním dohrať."
Ako trávite v Bostone voľné chvíle?
"S priateľkou Luciou, ktorá prišla pred Silvestrom zo Slovenska. Iste aj jej prítomnosť mi pomáha, že hrám v pohode. Škoda, že čoskoro musí odísť, má študijné povinnosti na univerzite v Prešove."
