Politici demokratického sveta majú strach o Šaronovo zdravie a hovoria o ňom ako o odvážnom mužovi, ktorý sa odhodlal k nepredstaviteľným veciam. Keď sa nekompromisný generál, prezývaný mäsiar z Bejrútu, pred piatimi rokmi stal izraelským premiérom, hovorili niečo iné. Mali strach, ako bývalý vojak a známy tvrdohlavec zvládne svoju novú funkciu. Svet sa však zmenil a zmenil sa aj Šaron.
Jeho politika je pre európskych politikov stále príliš vojenská, tvrdá a kontroverzná. Po sérii teroristických útokov však už aj Európa začína rozumieť, prečo to tak je. Šaron tiež urobil ústupky. Pochopil, že idea Veľkého Izraela je scestná rovnako ako názor, že vojna vyhrá Izraelu mier.
Kľúčovým slovom jeho vlády a života sa stala bezpečnosť Izraela. To bol dôvod, prečo riskoval svoje už aj tak sporné medzinárodné renomé, preto sa obrátil proti svojim voličom i svojej strane a poslal osadníkov aj vojakov domov z Gazy. Tým priblížil Palestínčanov k ich štátu ako žiaden izraelský premiér predtým.
Mieroví aktivisti ho za prístup k Palestínčanom nazývajú vojnovým zločincom, televízia al-Džazíra ho včera označila za politika, ktorý pre nich urobil paradoxne najviac.
Ariela Šarona postihol podľa denníka Jerusalem Post osud všetkých izraelských premiérov. Ani jeden z nich neodišiel z úradu pokojne. Levi Eshkol v úrade zomrel, Jicchaka Rabina zavraždili a ostatní odišli politicky porazení. Ariel Šaron odchádza z politiky zradený svojím telom a životným štýlom.
Posledné mesiace jeho politického života charakterizovali dve veci: dramatický obrat v jeho politických a životných postojoch a rastúce podozrenia z korupcie.
Viacerí mu naznačovali, aby z politiky odišiel. Po odchode z Gazy bol na to ideálny čas. Odišiel by ako muž, ktorý zmenil Izrael a celý región. On však tvrdohlavo trval na tom, že jeho misia sa ešte nekončí. Založil novú stranu a ponúkol Izraelčanom to, čo chce väčšina z nich.
Mier, ale nie za cenu vzdania sa teroristom, palestínsky štát, ale len vtedy ak bude demokratický a nebude hrozbou.
