V našich kinách je nový film Wima Wendersa. V úlohe skrachovaného herca je Sam Shepard dojímavo presvedčivýNemávate aj vy občas nutkanie všetko nechať a odísť? Ujsť niekam preč, ďaleko, kamkoľvek. Necítite sa aj vy niekedy ako cudzinci vo vlastných životoch?

Ak nie, nový film Wima Wendersa nie je nič pre vás. Spokojný, vyrovnaný, pohodlný, vyhasnutý človek mu nemá ako porozumieť.

Zato Wenders a jeho spoluautor Sam Shepard takéto pocity vykorenenosti a odcudzenia dôverne poznajú. A vedia o nich rozprávať. Ich film je prismutný na komédiu, privtipný na drámu. Predovšetkým veľmi úprimný. Na nič sa nehrá. Nemoralizuje. Obaja autori sú dosť starí a dosť múdri na to, aby dokázali svetu i sebe priznať sokratovské: Viem, že nič neviem.

Jedno vedia určite: robiť skvelé kino! Už v roku 1984 spolu nakrútili vysoko cenenú drámu Paríž, Texas. Časť kritiky dokonca nepochybuje, že Nechoď klopať na dvere je jej voľným pokračovaním.

Howard Spence je starnúca hviezda westernov. Za zenitom, na ceste dole, ale ešte stále dosť známy na to, aby mu stačilo kývnuť rukou a mladé žiadostivé ženy sa mu hrnú do náručia i do postele. Jedného dňa ujde. Pred prázdnotou, ktorá ho vháňa do područia drog.

Na úteku sa stretá s matkou, nebohým otcom, niekdajšou milenkou, dvoma svojimi deťmi.

Sam Shepard v hlavnej role je až dojímavo presvedčivý. Howard Spence je síce bezohľadný požívačný slaboch a pokrytec, no pre úprimnosť, s ktorou ho film zobrazuje, vzbudzuje súcit. V postavách jeho detí Earla a Sky herecky žiaria Gabriel Mann a Sarah Polleyová, no vynikajúca je aj Jessica Langeová ako Howardova osudová známosť. Tim Roth hrá démonického agenta poisťovne Suttera a v role Earlovho dievčaťa sa blysne niekdajšia detská hviezda Fairuza Balková.

Wendersa poznáme ako tvorcu hudobných snímok Buena Vista Social Club, Viel passiert - Der BAP-Film, The Soul of a Man a The Blues. Silný soundtrack sprevádza i jeho nový film. Podieľali sa na ňom westernový rocker T-Bone Burnett, ale aj Bono Vox a Andrea Corrs.

Kameraman Franz Lustig si touto snímkou nie náhodou vyslúžil Európsku filmovú cenu. Dokonale preniesol do reči obrazov režisérovu hru s odkazmi, absurdnosťami všedného sveta, kontrastmi a paradoxmi. Zároveň však necháva dostatok možností na slobodné vnímanie a prijímanie diela.

Výsledný zážitok si každý poskladá z toho, čo tu uvidí a rozozná.