Zitina 15-ročná dcéra Iveta začala chodiť na gymnázium, ale krátko po začiatku školského roka ochorela a na dva mesiace zo školy vypadla. Po návrate už nedokázala chytiť tempo a hoci bola vždy dobrá žiačka, teraz začala nosiť jednu päťku za druhou. Pritom sa učí veľa a má aj hodiny doučovania. Zo školy začala mať stres. Každé ráno ju napína na vracanie, bolí ju hlava alebo brucho. Zita ju párkrát nechala doma, ale potom ju už obvinila, že si vymýšľa. Pritom však vidí, že dcére je zle, ale myslí si, že to súvisí so strachom zo školy. Navrhla jej, že pôjdu za psychológom, ale to Iveta odmietla a začala mamu prosiť, aby jej dovolila prerušiť školu, prípadne ju preložila inde.

Internetových čitateľov sme sa spýtali: Čo by ste na Zitinom mieste urobili vy? Má nútiť dcéru, aby sa nevzdávala a v štúdiu pokračovala, alebo ju má nechať doma a umožniť jej, aby o rok začala odznova?

Odporučila by som, aby dcérka prerušila štúdium, oddýchla si a začala od začiatku. Veľakrát chceme od našich detí veľa, viac, ako sú schopné. My sme to isté zažili s našou dcérou. Rozdiel bol len v tom, že sme boli v cudzine. Chceli sme, aby deti študovali tak, ako sme študovali my. Dcéra chodila do školy so strachom. V hre boli tabletky aj alkohol a strach bol zo dňa na deň väčší. Dnes je dcéra chorá, berie invalidný dôchodok a nevie sa zmieriť s tým, že ochorela. Pritom bola tiež veľmi dobrá žiačka na gymnáziu vo Švajčiarsku. Nechajte dcérku odpočinúť, pomôžte jej, teraz vás potrebuje. Dajte jej šancu robiť to, čo chce ona. A nie, čo chcete vy.

s

Niečím podobným prešiel aj môj starší syn. Základnú školu skončil so samými jednotkami, ale prvý ročník na gymnáziu mu najmä spočiatku robil veľké problémy. Napriek jeho očividnej snahe to išlo ako v lete na saniach. Do štúdia ho pritom nebolo treba priprieť, skôr naopak - nezriedka som ho hnal v noci do postele. Tiež uvažoval, že začne znova, prípadne na inej škole. Bolo to zlé obdobie. Možno sa nám s manželkou podarilo vysvetliť mu, že niektoré problémy možno odložiť bokom, že sa vyriešia samy, možno na to prišiel sám.

s

Mala som kamarátku, ktorá mala tiež v prvom polroku vážne zdravotné problémy, veľa vymeškala, v prvom polroku mala aj štvorky. Jej rodičia sa s triednym bez jej vedomia dohodli, že ročník zopakuje, ale zatiaľ bude normálne chodiť do školy a bude hodnotená. Kamarátka to zistila až niekedy v máji, veľmi ju to vzalo, keby to vedela, radšej by prestúpila na iný typ strednej školy. Zhoršili sa jej vzťahy s rodičmi, zanevrela na školu, noví spolužiaci ju neprijali, známky mala ešte horšie ako predtým, s výnimkou predmetov, ktoré ju bavili. Takže, určite treba prihliadnuť najmä na názor dcéry.

s

Poznám rôzne podobné prípady aj s radikálnym riešením - odchodom zo školy. To by vašu dcéru určite neskôr trápilo, mala by možno pocit, že zlyhala.

s

Dcéra potrebuje v prvom rade matkino pochopenie a uvedomenie si, že prerušenie štúdia na jeden rok nie je nič tragické. Najhoršie, čo môže matka robiť, je nútiť dcéru, aby zvýšeným úsilím dobehla zameškané. Možno sa to za pomoci tabletiek, psychológa a nanucovania dá, ale následky ďaleko presahujú potenciálny zisk. Treba sa naučiť dodržiavať heslo - čo je ľahké, to je správne. Ak bola dobrou žiačkou na základnej škole, znamená to, že je dosť inteligentná, aby školu raz bez ťažkostí dokončila. Na nejakom roku predsa nezáleží. Stratený ročník gymnázia sa dá ľahko nahradiť, stratené dieťa nik nenahradí.

s

Ak Iveta zuteká pred prvým vážnejším problémom, útekom bude riešiť aj ostatné životné krízy. Možno by bolo vhodnejšie popasovať sa so vzniknutou situáciou, trebárs aj s pomocou psychológa, nebrať všetko tak smrteľne vážne.

s

Ja som dokončila gymnázium pred necelými dvoma rokmi. Na začiatku prvého ročníka som pre chorobu vymeškala viac ako tri mesiace, ale také problémy, ako má vaša dcéra, som s doháňaním učiva nemala. Nechápem, čo na tom nestíha, myslím, že ak si už vybrala gymnázium, malo jej byť jasné, do čoho ide. Mne tam tiež nikto nepomohol a nezbláznila som sa z toho. A predtým som bola tiež výborná žiačka,

s

Matka urobila chybu, že už počas dcérinej choroby nezačala s vyučujúcimi komunikovať. Keď bolo jasné, že dcérina choroba sa povlečie niekoľko týždňov, mala navštíviť každého vyučujúceho a dohodnúť sa na skúškovom kalendári. Ešte to však môže napraviť. Okamžite treba začať komunikovať s vyučujúcimi, poprosiť ich o odklad skúšania a známkovania, spolu s dcérou stanoviť kalendár čiastkových skúšok a doučovania. Riaditeľstvo školy môže poprosiť o odklad hodnotenia za prvý polrok. Ja som si počas gymnázia zlomila nohu a veľa som vymeškala. Po návrate mi vyučujúci po dohode so mnou stanovili, kedy ma komisionálne vyskúšajú. Dala som si pozor, aby sa mi skúšky z jednotlivých predmetov neprekrývali, alebo, aby som ich nemala tesne za sebou. Aj tak som mala zo skúšok trojky (dnes sa z toho môžem len smiať), ale neskôr som si známky opravila.