Lujza.
Dnes: redaktor oddelenia kultúry PETER BÁLIK a jeho priateľka, spisovateľka KRISTINA VULGAN
"Ako sa volá ten psík? Igelit?" spýtala sa raz jedna pani. "Tigeree - ako tiger."
Predstavte si, že sa k vám z ničoho nič rozbehne obrovský írsky vlkodav a vy len počujete, ako niekto volá: "Tigeree! Tiger!" Nebojte sa. Írske vlkodavy sú dobráci od kosti. U Tigeree to platí doslova a do písmena - keď sme si priniesli domov šesťtýždňovú Lujzu, Tigeree mala mesiac zadnú labu dohryzenú do krvi. Lujza sa totiž rozhodla, že najlepšou hračkou je zadná vlkodavova laba.
Tigeree je obrovský vlkodav, pokojný a vyrovnaný, Lujza malý bastardík pochádzajúci z rodu hornouhorských skororetrieverov, bláznivý a plný energie. Tigeree je plachá, nedôverčivá, nedovolí hocikomu, aby ju pohladkal. Lujza miluje ľudí celou svojou dušou. Na prechádzke sa rozbehne a hodí sa vám do náručia, alebo bude okolo vás behať ako blázon, kým ju nepohladkáte.
Tigeree miluje ovocie a zeleninu, najradšej má cesnak a maliny, ktoré si môže sama oberať z kríkov. Lujza miluje knihy, cédečká, topánky a mobily. Tigeree ako šteňa nikdy nič nerozhrýzla. Mala svojho plyšového zeleného krokodíla, o ktorého sa starala, a krokodíl je dodnes celý. Lujzu sme včera ráno našli znovu v obývačke. Na zemi mala položené tri knihy: Lennon, Politika peňazí a Biblia - už len zahryznúť. Čo z toho psa vyrastie, keď si už odmalička vyberá takéto knihy? Lekárka, ktorá jej vyplachovala žalúdok (rozhrýzla 800 prírodných tabliet s riasami) povedala: "Zjedla veľa lecitínu, ten sa už vstrebal. Po lecitíne bude múdra."
Zatiaľ je však Lujza len hrozne žiarlivá (keď hladkáme Tigeree, Lujza ju žiarlivo hryzie do chvosta) a majetnícka - z každej prechádzky si prinesie domov paličku, takže naša záhrada vyzerá ako New
Orleans po záplavách, a my sa o ne neustále potkýňame. V záhrade Tigeree leží a pozerá, na koho by sa dalo štekať. Prípadne píska, že chce ísť dnu. Chce byť doma, byť súčasťou domácnosti, aj keď len leží na koberčeku uprostred domu, takže ju každý musí prekračovať. Ona má však prehľad, kde sa čo deje. Lujza sa vie zahrať aj sama. Lieta po záhrade a doma sa aj hodinu vydrží hrať s veľkou futbalovou loptou. Ich rozdielne povahy vidno perfektne aj pri vode. Tigeree sa snaží zožrať vlny, vždy je len decentne po hruď vo vode. Lujza, keby mohla, preplávala by Dunaj stokrát hore dole.
Majú však aj niečo spoločné. Na otázku "Kde je cica?" obidve nastražia uši a bežia preč. Ale asi to nebol dobrý nápad, naučiť ich to. Keď k nám totiž v lete prišiel chlpatý potulný kocúr Koco, Tigeree si časom na neho zvykla, ale Lujza stále nechápala, prečo sa s ňou Koco nechce hrať a prečo ho nemôže naháňať. Veď je to predsa cica!
Jedného dňa angorák Koco, znechutený otravným minipsom, odišiel. Ale aj preto, že niekoľko dní predtým sme ho odniesli ku zverolekárovi a ten mu oholil
srsť na krku, aby mohol liečiť infekciu, ktorá sa mu rozbujnela po bitke s mačkami nášho suseda. Chudák Koco, bez chlpov na krku vyzeral ako E. T. mimozemšťan. To by predsa naštvalo každého. Keby ste ho niekedy stretli, tak mu povedzte, že jeho spacie miesto v poličke s knihami je stále voľné.
Tigeree.
