venský senátor, no aj Jozef Stodola - piaty mikulášsky stodolovský richtár, z mladších dramatik Ivan Stodola, herec Dušan Jamrich a stodolovský pravnuk "Sokoliar Tomáš" Branko Holiček.

Fotografie však naznačujú, že Stodolovci sa venovali aj športu. V roku 1872, hneď na začiatku štúdií v Košiciach, prosil Aurel rodičov, aby mu poslali korčule, lebo pre tento šport tam našiel dobré podmienky. Brat Kornel sa koncom 19. storočia venoval horolezectvu a s horským vodcom z Kežmarku ako prvý zdolal dovtedy nepomenovaný tatranský štít, ktorý pokrstil po svojej manželke Oľge.

Okolo roku 1900 doviezol Kornel do Mikuláša z Nórska prvé lyže, ktoré venoval neskôr neteri Ľudmile Stodolovej, jednej z prvých slovenských lyžiarok. To krásne vysoké dievča na takmer storočnej fotografii (hore) je ona. Nie div, že k nej v jedno leto zahorel veľkým priateľstvom aj o hodne starší ujo Pavol Országh z blízkeho Kubína. Z ďalších lyžiarok sa dá identifikovať Darinka Droppová a sestra Ľudmily Elza Vančová. V súvislosti s lyžami sa patrí spomenúť aj ich prvého slovenského výrobcu, kolára Janka Pivku z mikulášskej Vrbice, ktorý lyže dlhé roky stružlikal z jaseňového dreva.

V roku 1919 dostali Stodolovci výdatnú športovú posilu. S dobrovoľníkmi, ktorí vytláčali zo Slovenska Bélu Kúna, prišiel aj český inžinier Václav Holý. Ten už mal vtedy za sebou skvelú športovú kariéru. Ako futbalista pražskej Slávie odohral 167 zápasov a v roku 1906 bol v mužstve, ktoré získalo titul juniorského majstra Európy. Pre úraz sa dal na veslovanie (na fotografii dole). Vo veslovaní bol dlhé roky majstrom "Kráľovstva českého" a na povojnovej Pershingovej olympiáde v roku 1919 získal ako najlepší Európan striebornú medailu.

Ing. Holý sa stal v Spišskej Novej Vsi mestským inžinierom a neskôr aj starostom. V tejto funkcii sa zoznámil so starostom Mikuláša Jozefom Stodolom a s jeho dcérou, už spomínanou Ľudmilou. Športu sa potom spolu venovali celý zvyšok života. Václav Holý založil športové kluby a postavil štadióny v Spišskej Novej Vsi (aj s prvým plaveckým bazénom), v Ruskove a v Mikuláši.

Aj potomkovia Václava Holého a Ľudmily pokračovali v rodinnej športovej tradícii. Vnučka Ľubica Holičková bola akademickou majsterkou Slovenska vo veslovaní, jej syn Stanko kapitánom košických futbalových dorastencov a jeho osemdesiatročný dedo Jaroslav (autor týchto riadkov) je v súčasnosti majstrom Európy v plávaní Masters.

Ing. Jaroslav Holý,

Košice

Mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky na už nežijúcich blízkych, dokumenty o minulosti. V rodinách sa zavše s pietou, zavše rozpačito prekladajú z miesta na miesto fotografie a rôzne písomnosti z čias prastarých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá.

Čo konkrétne

máme na mysli?

Fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí (slávnosti, divadelné predstavenia, majálesy, vojenské prehliadky, športové podujatia). Fotografie zo súkromného života, najmä z rôznych činností. Zábery pamätníkov, sôch, ktoré už nejestvujú, dobových dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny i zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe, o človeku v nej.

Tu treba vysloviť dve dôležité prosby: Bez určenia KTO je na fotografii, ČO zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže a prípadne bez ďalších širších informácií, dalo by sa povedať príbehov, fotografia či písomnosť nie je dokumentom, nemá výpovednú hodnotu a nemožno ju použiť. Okrem toho, každý dokument treba na rube očíslovať, označiť menom majiteľa či odosielateľa a v osobitnom sprievodnom liste napísať k číslu spomínaný popis, "príbeh". Ide o obdobie prvej polovice 20. storočia. A ešte niečo, nekvalitné xerokópie nie sú reprodukovateľné.

A ako to, čo pošlete, chceme použiť?

Obsahovo najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME, čo bude istotne uznaním úsilia o ich záchranu, a potom z nich spojovacím textom historik Dušan Kováč spolu s Vydavateľstvom Q 111 vytvoria pútavú a originálnu publikáciu - ak materiálu bude dosť a bude zaujímavý.

Dvadsiati vyžrebovaní účastníci tohto zberateľsko-záchranárskeho podujatia dostanú úspešnú knihu Dušana Kováča 20. storočie, storočie svetla - storočie temna (Slovensko v 20. storočí) a knihu Milana Lasicu Piesne a iné texty.

Kam posielať

materiály?

Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava; e-mail: Q111@stonline.sk