S generálmajorom ONDREJOM ŠEDIVÝM sme sa rozprávali o jeho vyznamenaní a pôsobení vo vysokej funkcii v rámci pohraničnej stráže komunistického Československa, ktorá má na svedomí desiatky životov. Bývalý profesionálny vojak dostal 1. januára od prezidenta republiky vysoké štátne vyznamenanie za jeho pôsobenie počas vojny.
Čo ste robili počas vojny a za čo ste vyznamenanie dostali?
"Mám celý rad vyznamenaní za druhú svetovú vojnu. Bojoval som v SNP, v Červenej aj československej armáde, zúčastnil som sa na bojoch pri Liptovskom Mikuláši, Strečne a na slovensko-českých hraniciach."
Od roku 1962 ste boli veliteľom 11. brigády pohraničnej stráže v Bratislave. Ako ste sa ním stali?
"Od roku 1950 som slúžil v západných Čechách, v Aši a Chebe, kde sme plnili ochranu štátnych hraníc. V roku 1962 ma preložili do Bratislavy, kde som prevzal velenie."
Na hraniciach na západe zomreli pri pokuse o útek desiatky ľudí. Strieľali na nich aj vaši podriadení?
"Vtedy som v týchto funkciách nepôsobil, robil som náčelníka oddielu, čo sa staral o výcvik vojakov."
V Bratislave ste už mali na starosti pohraničníkov, ktorí hliadkovali na hraniciach?
"Pohraničná brigáda strážila hranice od sútoku Dunaja a Moravy až za Štúrovo."
Na tomto úseku v tom čase zomrelo niekoľko ľudí, či už na drôtoch s vysokým napätím alebo zastrelením. Ako vnímate, že zabíjali aj vaši podriadení?
"Tam sa nestrieľalo. Tento prípad sa stal, ale inak sa nestrieľalo."
V tomto prípade urobili vaši podriadení nejakú chybu?
"Podľa zákona oni plnili svoje povinnosti. Oni neprekročili štátnu hranicu, ani nesmeli."
Rakúski občania vtedy odfotografovali našich vojakov na rakúskej strane hranice a tie fotografie boli zverejnené aj vo vtedajšej tlači. To nie je dôkaz?
"To neviem. To robili moji podriadení. Viem o tom prípade, ale ja som to nevyšetroval."
Na rakúskej strane boli nájdené guľky v stromoch zo zbraní našich pohraničníkov. Strieľať na územie cudzieho štátu bolo aj vtedy protizákonné.
"To počujem prvýkrát."
Necítite za túto udalosť zodpovednosť?
"V žiadnom prípade."
Považujete za správne, že štát prijímal kroky, ktoré takýmto spôsobom postihovali ľudí, čo z neho chceli utiecť?
"Vtedy bol prijatý zákon na ochranu štátnych hraníc, podľa ktorého vojak mohol použiť zbraň len za určitých okolností. Bola štátna hranica, potom zakázané pásmo a hraničné pásmo. Tam bolo napísané, že do hraničného pásma môže vstúpiť len ten, kto má na to poverenie a do zakázaného pásma nikto."
Ale človek, ktorý chcel ujsť za slobodou, musel vojsť do toho pásma. Nemyslíte si, že bola škoda tých životov?
"Bola ich škoda."
Podľa vás bola chyba takto sa správať voči ľuďom?
"Hovorte o zákonoch, ktoré prijal parlament."
Bola chyba prijať taký zákon?
"Viete čo bola chyba? Že u nás vznikol komunistický režim. Ja som vo vojne bojoval za demokratický režim. Všetkých tých dôstojníkov, ktorí robili to isté, režim potom zlikvidoval."
Vám neprekážalo, že takému režimu ako profesionálny vojak slúžite?
"No a čo som ja sám slúžil? Ja som bol po vojne rád, že som dostal zamestnanie."
Keď nás v auguste 1968 okupovali vojská Varšavskej zmluvy, vy ste proti tomu vystúpili.
"Veľmi mi to prekážalo. Chceli ma aj degradovať. Potom ma v roku 1971 prepustili. Pracoval som ako strážnik na parkovisku. Nikto ma nechcel prijať do práce."
Ako ste vnímali rok 1989?
"Ja som to vítal. Bol som v rehabilitačnej komisii a všetkých poškodených po roku 1948 sme rehabilitovali."
Nikdy ste sa doteraz nestretli s tým, že by vám niekto vyčítal pôsobenie v pohraničnej stráži?
"Nie."
Ani vy sám to nevnímate ako problém?
"Pre mňa bol problém, že ma ako 50-ročného plukovníka vyhodili na ulicu."
Čo pre vás vyznamenanie od prezidenta znamená?
"Som rád. Bola ocenená moja práca v odboji a to, že som bol bývalým režimom veľmi poškodený."
