Vyznamenia udeľoval 1. januára prezident za prítomnosti predsedu parlamentu Pavla Hrušovskéhho, ktorý pred 6 týždňami odhaľoval pamätník obetiam. Oceňovaný Ondrej Šedivý bol veliteľom jednotky, ktorá má jednu obeť na svedomí. FOTO - SITA
BRATISLAVA - Štát niekedy nevie, komu udeľuje vysoké štátne vyznamenania. Tak ho dostal pri príležitosti vzniku republiky 1. januára Ondrej Šedivý, ktorý za komunizmu v rokoch 1962 až 1971 velil jednotke pohraničníkov. Tá aj za cenu zabitia bránila ľuďom v úteku cez železnú oponu.
Vyznamenať ho žiadal minister obrany Juraj Liška na návrh oddelenia veteránov. Ministerstvo skúmalo iba Šedivého pôsobenie počas II. svetovej vojny a jeho boj proti Nemcom. Informácie o tom, že "velil pohraničnej jednotke, ktorá usmrtila občana NDR, sme nemali", priznal hovorca ministerstva Marián Vanga.
Návrh išiel z vlády prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, ktorého komisia vyznamenanie odporučila. Jej členovia však posudzovali iba opodstatnenosť vyznamenania na základe dokladov z ministerstva.
Hovorca prezidenta Marek Trubač priznáva, že to nemusí stačiť. Prezident podľa neho už viackrát navrhol, aby sa vyznamenania udeľovali prísnejšie, napríklad na návrh komisie zloženej z ľudí zo Slovenskej akadémie vied. Tak by sa dalo podľa Trubača vyhnúť "pochybnostiam o správnosti udelenia štátneho vyznamenania".
Miroslav Lehký z Ústavu pamäti národa je presvedčený, že Šedivý ako veliteľ nesie zodpovednosť za to, čo sa dialo na štátnych hraniciach v miestach, kde jeho jednotka pôsobila. Pripomína, že jej vojaci utečenca zabili na území cudzieho štátu, čo bolo aj v tom čase protizákonné.
Jeden z vojakov dokonca za odmenu dostal hodinky. "Toho vojaka mal potrestať a nie odmeniť," vyhlásil o Šedivom Lehký. Šedivý naopak podpísal správu, podľa ktorej k žiadnemu porušeniu predpisov jeho vojakmi nedošlo a podľa Lehkého "kryl tento zločin tým, že podpísal túto nepravdivú správu".
Pre štátne orgány bolo dôležité, že Šedivého v roku 1971 prepustili z armády, lebo nesúhlasil s okupáciou sovietskymi vojskami. Mal vtedy hodnosť plukovníka. V roku 1991 ho rehabilitoval prezident Václav Havel a udelil mu hodnosť generálmajor. "Tento človek nemal byť prečo podozrivý z politických dôvodov," vyhlásil Vanga. (rp)
Z miesta len niekoľko metrov od tohto pamätníka pod Devínom, ktorý pripomína obete železnej opony, strieľali pohraničníci v auguste 1967 na utečencov z bývalej NDR. Jedného z nich zabili. Na zábere je úplne naľavo časť hrádze, kde zomrel Richard Schlenz. Toto územie patrí Rakúsku. Na pamätníku je medzi takmer 400 obeťami zabíjania na hraniciach komunistického Československa aj meno 28-ročného utečenca Richarda Schlenza z východného Nemecka.
Na tomto aute pricestovala skupina Nemcov, ktorí sa snažili o útek do Rakúska. Zastali pri plote. Auto využili ako rebrík a z jeho strechy pletivo preskočili. Potom ešte museli preplávať rieku Moravu.
