FOTO
"Krajina ako zo škatuľky," zostručnil svojho času dojmy z jej povojnového obrazu Miloš Bobocký, slovenská basketbalová legenda, opora čs. tímu, ktorý v Ženeve nečakane vyhral európsky šampionát 1946.
St. Moritz musel byť ako zo škatuľky aj preto, že mal chýr dovolenkového raja smotánky. Chodili sem relaxovať bohatí princovia a princezné, aj hollywoodske hviezdy. V tretiu povojnovú zimu do luxusného strediska na južnej strane Álp zavítal napríklad americký oscarový herec a režisér Douglas Fairbanks.
Pre bobistov návrat do kolísky
Mondénnu spoločnosť vítali snehové sochy a športové hviezdy hodné sôch.
Z návratu olympiád do Engadinu mali najväčšiu radosť bobisti. Sankt Moritz je kolíska ich športu. Na dráhe St. Moritz - Celerina otvorili v predvečer Štedrého dňa sezónu s poradovým číslom 102.
Boby sú o štrnásť rokov staršie. Pánske huncútstvo. Prvý prototyp v podobe drevených dvojsaní s oceľovými sklznicami a s brzdou vo verzii obyčajných záhradných hrablí dal dokopy svätomóricský kováč Christian Mathis v roku 1889 podľa predstáv anglického majora Bulpettsa. Jemu a jeho krajanom sa odnechcelo spúšťať sa po dráhe zo samoty Cresta do dediny Celerina iba na saniach.
Dnes je z tohto odvetvia kráľovská trieda sánkarských športov. Zimná formula. Moderné boby sa rútia ľadovým korytom rýchlosťou hodnou autostrád. Stoja toľko, čo luxusné autá.
Len súprava štyroch nožov vyjde na naše peniaze na vyše štvrť milióna. "Rozpočet na sezónu máme štyri milióny," priznal v roku 2003 prvý muž tohto športu na Slovensku Milan Jagnešák a jedným dychom dodal: "Na porovnanie: švajčiarsky tím má k dispozícii taktiež štyri milióny, ale švajčiarskych frankov."
Nočná mora organizátorov ZOH
Boby chýbali na programe bielych olympiád iba jediný raz. Keď si Američania v roku 1960 postavili hlavu a odmietli vraziť ťažké milióny do stavby dráhy na zelenej lúke v Údolí indánskych žien.
Tobogany sú nočnou morou organizátorov olympiád. Dnes už je nemysliteľné, aby sa im prepieklo to, čo americkým vo Squaw Valley. Od posledných Hier 2002 v Salt Lake City je cikcakovitý ľadový kanál dejiskom súťaží hneď v troch zimných športoch: okrem bobového i sánkarského a skeletonového.
Sánkovanie sa dostalo do stabilného programu ZOH v roku 1964 a skeleton, sánkovanie dolu bruchom, v ňom po sanktmoritzských "skusoch" v rokoch 1928 a 1948 definitívne zakotvilo práve v Salt Lake City.
Kokosy na snehu
Bobová olympijská história je bohatá na pôvabné historky. Štart Jamajčanov na calgarskej olympiáde 1988 dokonca inšpiroval Holywood ku kasovému filmu Cool Runnings (Kokosy na snehu).
Za scenár by stála aj story bratov Johna Huberta a Curtisa Paula Stevensovcov, ale Američania neradi krútia filmy znevažujúce krajanov. V Lake Placid 1932 po prvej prehratej jazde so švajčiarskou dvojicou Capadrutt - Geier si pred ďalšími tromi nahriali sklznice spájkovačkou a hravo vyhrali. To isté potom zopakovali v roku 1968 sánkarky NDR, či skôr ich tréneri, a prepukol škandál, po ktorom sa 'letlampy' dostali na zoznam zakázaných pomôcok.
Mimochodom, Stevensovci boli traja, Francis Paul sedel v štvorbobe USA II. a získal striebro. Členom americkej "jednotky" bol aj boxerský olympijský šampión 1920 Edward Eagan, prvý a dodnes jediný víťaz Hier v letnej aj zimnej verzii. Bola to viacgeneračná posádka, ktorá drží oba póly vekových rekordov šampiónov zimných olympiád. Jay O'Brien mal v čase lakeplacidského triumfu 48 rokov a 359 dní, kým William Fiske počas prvého, sankmoritzského v roku 1928, iba necelých 16 rokov. Ten sa v roku 1939 ako dobrovoľník prihlásil za bojového letca britských Royal Air Force a o rok podľahol zraneniam v jednej z britských nemocníc.
Koniec tučniakov v boboch
Niektorí jeho boboví nasledovníci skonali v mierových časoch priamo na dráhe. Odstredivá sila v zákrutách tlačiaca géčko nad magickú päťku, vie byť krutá. Niet nebezpečnejšieho športu medzi zimnými odvetviami.
Uvoľnenie skrutky na riadení favorizovaného amerického dvojbobu na olympiáde 1948 síce, našťastie, nič nespôsobilo, ale bol to naozaj nemiestny žart. Vyhrala druhá švajčiarska posádka Felix Endrich a Friedrich Waller. Jej pilotovi o päť rokov vypisovali parte aj bez cudzieho zavinenia. Týždeň po tom, ako Endrich v Garmisch-Partenkirchene vyhral európsky šampionát 1953 na dvojsedadlových boboch (tentoraz s Franzom Stocklim), vyletel v tréningu so štvorbobom z dráhy a hlavou trafil strom.
Bolo práve rok po zimnej olympiáde v Oslo 1952. Po nej sa odohrala revolučná zmena v bobovom športe. Vyprovokovala ju móda vyberať bobistov do posádky podľa hmotnosti.
Bavora Anderla Ostlera vo víťaznom dvojbobe tlačil dolu toboganom 130-kilogramový Lorenz Nieberl. Vyhrali všetky jazdy s najväčším náskokom, aký kedy história zaznamenala. V snahe vyhrať aj v štvorboboch, posadili Nemci za neho troch ťažkotonážnikov, takže posádka vážila 473,5 kg, v priemere na člena 118 kg. A zasa hravo vyhrali.
Svetová federácia vzápätí vyhlásila koniec tučniakov v tobogane. Určila, že hmotnosť bobov aj s posádkou nesmie prekročiť 375 (v dvojbobe), resp. 630 kg (vo štvorbobe).
Odvtedy sú boby šport, v ktorom sa viac ako váhové hodnoty cenia rýchlostné parametre. Najlepšie v kombinácii so silovými. Začala sa zhánka po atlétoch, zvlášť po šprintéroch, schopných boby roztlačiť do kozmických obrátok...
Hviezda V. ZOH: Henri Oreiller (Francúzsko)Zbožňoval risk, rýchlosť a humor. Hovorili mu Akrobat alebo Bláznivý zjazdár. Úplne novú trať Piz Nair preletel Henri Oreiller priemernou, na ten čas parádnou rýchlosťou 77,112 km/h. Do cieľa došiel na jednej lyži, pravú mal vo vzduchu. No zapísal sa na prvé miesto galérie olympijských šampiónov kráľovského zjazdu.
Veľa nechýbalo, a nebol by štartoval. Ráno nevedel nájsť svoje červené lyže. Pátrala po nich celá francúzska výprava. Zistilo sa, že večer ich omylom pripevnil na kapotu auta zaparkovaného pred hotelom, ktoré patrilo akémusi Američanovi.
Zlatú medailu, vôbec prvú francúzsku v histórii ZOH, si prevzal s dvojdňovým oneskorením - zabudol prísť na vyhlasovanie. Na ďalší deň získal hneď dve ďalšie medaily, lebo zjazd sa so slalomom, v ktorom skončil tretí, zaratúval aj do alpskej kombinácie, a tú taktiež vyhral.
V júni sa na kolieskových korčuliach preháňal po Champs Elysées a lákal ľudí do kabaretu, ktorý práve otváral. Neskôr dal ešte meno firme na výrobu pletených odevov (existuje dodnes, spravujú ju jeho dcéry), ale potom sa už venoval autám.
Nie nadlho: dvakrát vyhral turistickú triedu na francúzskom šampionáte v rely, ale 7. októbra 1962 sa ako 37-ročný zabil za volantom ferrari počas pretekov Coupes du Salon v pravotočivej zákrute na okruhu Linas-Montlhéry pri Paríži. (mo)
Sankt Moritz 1948 vo faktoch
Účasť 669 športovcov (z nich 77 žien) z 28 krajín
Športy 6 (ukážkovo zimný päťboj a vojenské hliadky)
Disciplíny 22
Najúspešnejšie krajiny Nórsko a Švédsko po 4 3 - 3
Najúspešnejší jednotlivec francúzsky zjazdár Henri Oreiller 2 - 0 - 1
Diváci 59 037
Otvorenie prezident Enrico Celio
Sľub hokejista Riccardo Torriani
Perličky z análov
Dištanc pre vojnových agresorov: Nesmeli štartovať športovci z krajín, ktoré vyvolali druhú svetovú vojnu - Nemecka a Japonska.
Repete medailí z roku 1928: Dvaja športovci získali na ZOH 1948 rovnakú medailu ako na rovnakom mieste pred 20 rokmi - švajčiarsky hokejista "Bibbi" Torriani bronzovú a americký skeletonista John Heaton striebornú.
Hokejový škandál made in USA: Do St. Moritzu pricestovali dva americké hokejové tímy a napokon sa v oficiálnych výsledkoch neobjavilo ani jedno. MOV sprvu uprednostňoval štart mužstva vyslaného národným olympijským výborom, ale podvolil sa svetovej hokejovej federácii. Mužstvo Americkej hokejovej asociácie skončilo štvrté, ale dodatočne jeho výsledky anulovali s odôvodnením, že hokejový zväz nepatril do olympijskej rodiny.
Tím ČSR so Slovákom druhý: Hokejovým turnajom prešla Kanada aj Československo bez prehry a o zlate pre Kanadu rozhodlo skóre - 69:5 verzus 80:18. Vzájomný, obojstranne veľmi opatrne vedený zápas sa skončil remízou 0:0. "Hrali sme defenzívne a vyplatilo sa nám to," tvrdil Mike (Matej) Buckna, kanadský tréner čs. tímu slovenského pôvodu. Kapitán Vladimír Zábrodský, s 22 gólmi najlepší strelec turnaja, mal iný názor: "Taktiku, ktorou sme hrali v poslednej tretine, pokladám za chybnú. Kanaďania už nevládali a ja som sa iba rozohrával." V čs. mužstve hral o. i. Slovák Ladislav Troják a Čech Jaroslav Drobný, neskorší víťaz tenisového Wimbledonu.
Nórsko ustúpilo v stope Švédsku: V klasickom lyžovaní Nóri prekvapivo vyhrali len skoky, zlato získal Petter Hugsted a bronz už takmer 37-ročný víťaz olympiád 1932 a 1936 Birger Ruud, v tom čase už aj tréner.
Krasokorčuľovanie malo zlatých benjamínkov: súťaž žien vyhrala Kanaďanka Barbara Ann Scottová (19 rokov a 272 dní) a z mužov Američan Dick Button (18 rokov a 202 dní). Bronzová kanadská športová dvojica Morrow a Diestelmezer ako prvá na svete predviedla špirálu smrti.
Olympijské boby dvoch ér: vľavo pohľadnica, ktorej ústrednou postavou je Nemec Anderl Ostler, víťaz zimnej olympiády 1952 (z jedného záberu je navidomoči, že šlo o ťažkotonážnu posádku), a vpravo drahé boby monackej reprezentácie, ktoré v Salt Lake City 2002 pilotoval vtedy ešte princ Albert, dnes už monacké knieža. FOTO - www. olympic.org
FOTO
FOTO
Skeleton bol až do minulej olympiády sanktmoritzská špecialita - v programe ZOH sa objavil len v rokoch 1928 a 1948 (vtedy ho nečakane vyhral Talian Babbia). Od Salt Lake City 2002 je v ňom definitívne. FOTO - www. olympic.org
