Ekonómovia to pripisujú nielen reforme daní, ale aj vysokému rastu ekonomiky a konzervatívnym odhadom rezortu. "Je to kombinácia viacerých faktorov, najviac však pomáha dobrá kondícia ekonomiky," hovorí ekonóm Poštovej banky Miroslav Šmál.
Podľa ekonómov je nečakane dobrý výber daní silný argument proti prípadnému zásahu do daňovej sústavy. Odmietajú návrhy Smeru na zníženie spotrebných daní, DPH a zvýšenie zdanenie niektorých podnikov. Tvrdia, že by to mohlo vniesť do daňovej sústavy nestabilitu, nižšie výnosy a menej peňazí pre školstvo, zdravotníctvo či sociálne veci. "Zvýšilo by to úroky na finančných trhoch, znížilo ekonomický rast, na čo by v konečnom dôsledku doplatili firmy aj ľudia," doplnil Šmál.
Pokúšali sme sa získať názor ekonómov Smeru, či napriek vysokým daňovým výnosom v minulom roku strana trvá na reforme daní. Včera však po celý deň nebrali mobilné telefóny.
Koalícia daňovú reformu Smeru odmieta. Opozícia nie je v názoroch jednotná. "Je to v súlade s našimi predstavami," komentuje predstavy Smeru v daniach komunistický poslanec v NR SR Karol Fajnor.
Podľa europoslanca za HZDS a exministra financií Sergeja Kozlíka daňovú reformu meniť netreba. Tvrdí to aj napriek tomu, že sa k nej pôvodne vyjadroval kriticky. "Nie je dobré, keď sa každú chvíľu radikálne zasahuje do daňového systému. Ekonomická sústava sa učí pomaly žiť s tým, čo priniesla reforma," domnieva sa Kozlík. Zmeny, ktoré chce do daní vniesť Smer, majú podľa neho viaceré nedostatky. "Nie je to vyvážená koncepcia. Tvrdia, že chcú pomôcť chudobnejším, no znížením spotrebných daní pomáhajú aj bohatým," konštatuje Kozlík.
Proti návrhom sa stavia aj Slobodné fórum, ktoré so Smerom vytvorilo viacero regionálnych koalícií. "Nesúhlasíme s tým, škodlivá je najmä progresivita v dani z príjmov," reaguje poslanec a ekonóm strany Branislav Opaterný. Zlepšený výber daní by vláda podľa neho mala použiť na zníženie sadzby dane z príjmov z 19 na 15 percent. "Najlepšie by bolo, ak by sa to urobilo už od budúceho roka," myslí si Opaterný. Šmál nesúhlasí. Odporúča prednostne znižovať deficit, štátny dlh a až potom by na rad mali prísť dane. "K znižovaniu daní by malo dôjsť až po viacročnej skúsenosti s vyššími výnosmi, aby nedošlo k opätovnému zhoršeniu vývoja," povedal.
Ako sa vyvíjali daňové príjmy(v mld. Sk)
| 2003 | 2004 | 2005 | |
| Daň z príjmov a kapitálového majetku* | 80,8 | 71,2 | 86 |
| Daň z príjmov fyzických osôb | 39,7 | 34,2 | 40,1 |
| Daň z príjmov právnických osôb | 32 | 31,3 | 42,1 |
| Daň z príjmov vyberaná zráškov | 9,1 | 5,7 | 3,9 |
| Dane za tovary a služby | 121 | 143 | 172,4 |
| Daň z pridanej hodnoty | 80,5 | 99,6 | 122,4 |
| Spotrebné dane | 40,5 | 43,4 | 50 |
Zdroj: Ministerstvo financií SR
* vrátane časti výnosu (93,8 %) dane z príjmov FO, ktorý prúdi od 1. 1. 2005 do rozpočtov samospráv
