Keď mala sedemnásť, vydala originálny a veľmi úspešný debutový album. Vytiahol ju gitarista David Gilmour zo skupiny Pink Floyd, osobitosť jej hlasu niekoľkokrát využil spevák Peter Gabriel. Všetci jej prorokovali skvelú kariéru, no ona sa stiahla do ústrania a odvtedy sa pripomína iba z času na čas. O to silnejšie však každá nová skladba Kate Bushovej (1958) pôsobí. Dokazuje to aj teraz - novým dvojalbumom Aerial.

Rovný tucet rokov musel uplynúť, aby táto svojská rodáčka z britského Kentu vydala ďalšiu nahrávku. Počas štúdiového pôstu sa v médiách objavovali neodôvodnené narážky na psychickú labilnosť pre údajnú neschopnosť komponovať, či kilogramy navyše, ktoré jej bránia ukázať sa na javisku. Skutočnosť však bola oveľa prozaickejšia.

"Za posledných dvanásť rokov som sa cítila až privilegovaná tým, že žijem obyčajný život. Tvorí veľkú časť toho, čo som. Je pre mňa dôležité prať či vysávať. Moji kolegovia nevedia, ako pracujú umývači riadu, čo považujem za hrozné. Ja chcem vedieť fungovať ako normálny človek. Najmä dnes, keď tu máme tú stupídnu posadnutosť celebritami," prezradila v rozhovore pre hudobný časopis Mojo.

Už plocha šestnásť strán, ktorú dostalo toto interview, dokazuje výlučnosť jej postavenia na scéne. To má už od roku 1978, keď ako neznáma dievčina vydala singel nazvaný podľa slávneho románu Búrlivé výšiny od Emily Brontëovej. Osobitá hudba s textami nabitými symbolikou a najmä fascinujúcim éterickým hlasom okamžite zvalcovala hitparády.

Hudobníčka ako ona tu pred ňou ešte nebola. Ako jedna z prvých žien si sama skladala, využívala aj svoje pohybové nadanie a cit pre vizuálnu stránku hudby. Vystupovala v rozprávkových kostýmoch, bola priekopníčkou nápaditého využívania videoklipov. A hlavne - nesilila sa do chrlenia nových piesní - za takmer tri dekády vydala iba osem nahrávok.

Najnovší Aerial dostal podobu dvojalbumu. Na prvom disku je sedem rôznych skladieb, druhý tvorí ucelená suita. Citovaný rozhovor predstavil Bushovú ako opak mysterióznej pustovníčky, žijúcej ďaleko od ľudí v dome po spisovateľke Bront¨eovej. Civilnú polohu ukazuje pieseň Bertie zložená na spôsob renesančnej gavoty, ktorú milujúca mama spieva malému synovi, ženu v domácnosti zase Mrs. Bartolozzi.

Pozornejší poslucháč si však už tu všimne poetickú dvojzmyselnosť obrazov pozorovaných vnútri točiaceho sa bubna práčky. V ďalších pesničkách zase nájdete Elvisa Presleyho žijúceho v zasnežených horách, dozviete sa recept na neviditeľnosť, spoznáte muža fascinovaného číslom p (refrén tvorí čarovné postupné vyspievanie desatinných miest Ludolfovho čísla) alebo nazriete do denníka pocitov speváčky po smrti jej matky.

Druhý disk ponúka iný typ prekvapení. Ucelená suita s názvom Sky Of Honey dlho nakladá porcie ťažkotonážnej lyriky plnej obrazov spievajúcich vtákov, slnečných dní a medovej taliančiny v sprievode klavíra a symfonického orchestra. Na záver sa však priepasť gýča vzdiali z dohľadu, keď oslobodzujúci bizarný smiech speváčky prestrihne niekoľkominútová divoká jazda bicích s elektrickými gitarami.

Podľa psychológov schopnosť zachovať si fantáziu dieťaťa mnoho ľudí s pribúdajúcim vekom stráca. Bushová by ju však mohla rozdávať. Angličtina podstatné meno Aerial používa pre výraz anténa, čo tu presne sedí. Stačí len naladiť ten správny signál a máte hudbu z iného sveta pre tento svet.