.

Výnimočný stav vyhlásili pôvodne na 12 dní, neskôr ho však predĺžili o tri mesiace s možnosťou ho kedykoľvek odvolať. Jedným z dôvodov predĺženia boli obavy z možných nových nepokojov počas osláv na prelome rokov. Tieto obavy sa nenaplnili, i keď sa cez silvestrovskú noc znovu vo väčšej miere objavilo zapaľovanie áut.

Výnimočný stav v kontinentálnom Francúzsku vyhlásili prvýkrát od roku 1962. Umožňoval napríklad vyhlásiť zákaz nočného vychádzania alebo robiť domové prehliadky bez súdneho povolenia. Úrady však tieto možnosti využili len sporadicky.

Podľa denníka Libération Chirac svojím rozhodnutím vyšiel v ústrety verejnosti, ktorá nechápala, prečo má ďalej žiť pod hrozbou zákazu vychádzania. Denník tvrdí, že prezident sa v skutočnosti rozhodol už pred týždňom a predišiel pravdepodobnému záveru Štátnej rady, že výnimočný stav je nezákonný.

Pri trojtýždňových nepokojoch, ktoré vypukli koncom októbra a boli najväčšie v krajine od roku 1968, boli na verejnom i súkromnom majetku spôsobené škody za 200 až 250 miliónov eur (sedem až deväť miliárd korún). Mladíci podpálili viac ako 9000 áut. Na nepokojoch sa značnou mierou podieľala mládež z rodín prisťahovalcov z Maghribu a z Afriky. Incidenty boli považované za dôkaz neúspechu francúzskej integračnej politiky.

Autor: PAVEL ZAVADIL, čtk, Paríž